by Jozef Marko
Share
by Jozef Marko
Zdieľať
Predseda Slovenskej lesníckej komory Ing. Igor Viszlai prezentoval na medzinárodnej vedeckej konferencii FINANCOVANIE 2023 LESY – DREVO 30. novembra vo Zvolene Komparáciu očakávaných a skutočných dopadov reformy národných parkov na lesnícko-drevársky komplex. Deklarované prínosy reformy národných parkov porovnával v prezentácii s realitou.
Autori reformy národných parkov napríklad tvrdili, že novela zákona o ochrane prírody a krajiny č. 6/2022 Z. z. nemá vplyvy na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Dodávatelia prác v lesníckych činnostiach však čakali viac ako pol roka na ukončenie verejného obstarávania, teda ostali bez zákaziek, bez príjmov a s povinnosťou odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
„Ďalším deklarovaným prínosom reformy národných parkov bolo, že Štátna ochrana prírody SR je pripravená prijať všetkých lesníkov a lesných robotníkov, ktorí sa podieľajú na obhospodarovaní lesov v národných parkoch a že externí dodávatelia lesníckych činností budú mať zachované kontrakty.
Realita je ale taká, že pri výbere externých dodávateľov lesníckych činností na základe verejného obstarávania nie je možné dopredu garantovať výber dodávateľov z regiónu (napr. Správa Národného parku Muránska planina vybrala dodávateľa ťažbových prác z Krásna nad Kysucou na objem 15 100 m3. Miestni pracovníci vystupujú ako sub-, sub-, subdodávatelia. Ďalší príklad – z delimitovaných cca 130 zamestnancov zo Štátnych lesov TANAP-u na Správu TANAP-u už 37 je mimo organizáciu.
Tvorcovia reformy národných parkov sľubovali, že z bezzásahových území bude vylúčená ťažba dreva, v ostatných územiach sa bude vykonávať prírode blízke obhospodarovanie lesa a razantne sa zavedú princípy prírode blízke hospodárenia v lese (PBHL) pri manažmente lesných porastov.
Pravda je však taká, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z. na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané používať iné spôsoby hospodárenia v lesoch ako prírode blízke hospodárenie, v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 14 ods. 1 – je to takto uvedené už v novele platnej od 1.1.2020 a takzvaná reforma národných parkov na to nemá vplyv.
Transformáciu si podľa autorov novely vyžaduje aj okolie (zázemie, ochranné pásmo) národného parku tak, aby reálne dokázalo žiť zo susedstva národného parku, ako je to vo svete bežné. Aká je realita? Ochranné pásma národných parkov nie sú predmetom delimitácie a teda sa ich transformácia „reformou národných parkov“ nedotkla, okrem prípadov, kedy boli štátne pozemky v ochrannom pásme v rámci zonácie zaradené do A zóny, pričom jediné kritérium je vlastníctvo – viď zonácia Národného parku Slovenský kras,“ uviedol v prezentácii Ing. Igor Viszlai.
A poukázal aj na ďalšie dopady reformy národných parkov, ktorá mala znamenať, že vyťažené drevo bude primárne umiestnené na spracovanie v regiónoch. Napríklad vyťažené drevo z Národného parku Muránska planina drevo bolo predané do Poľska (2 500 m3), spoločnosti PRP Tomášovce (4 095 m3) a spoločnosti Ligneus Krásno nad Kysucou (300 m3). PRP má rámcovú zmluvu na rok 2023 v objeme 10 000 m3, spolu 20 264 m3 je predaných mimo región, t. j. 83,5% objemu ťažby dreva. Správa Národného parku Slovenský raj predáva drevo MSGW Bratislava (395 m3), ktorý nie je spracovateľom dreva. Správa Národného parku Veľká Fatra predáva priamo drevo firme, ktorá nie je spracovateľ dreva – Envira s.r.o. (140 m3).
Ochranári ďalej podľa slov I. Viszlaia deklarovali, že zachovajú jednotný systém obchodovania s drevom, založený na ratingovom systéme prostredníctvom organizácie lesného hospodárstva v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. „Na základe dohôd štátneho podniku LESY SR a správ národných parkov majú správy informovať o predaji dreva, čo sa nie vždy deje v dohodnutej forme. Nedodržiava sa ratingový systém – uzavreté sú zmluvy napr. Správy Národného parku Muránska planina mimo elektronické aukcie dreva (EAD) s PRP Tomášovce, HMH Kociha, Dibdiak Michalová.
Ďalším reálnym dopadom reformy národných parkov sú nižšie odbytové ceny surového dreva, napr. na Správe Národného parku Muránska planina. V druhom štvrťroku 2023 boli rozdiely najväčšie a pri drevine smrek, v sortimente IIIA to bolo 20 až 21 €/m3, v sortimente IIIB 21 €/m3, v sortimente IIIC 21 až 25 €/m3, v sortimente IIID 16 €/m3. Prejavilo sa to poklesom cien v treťom štvrťroku 2023, no stále ostával rozdiel medzi predajnými cenami všetkých sortimentov triedy III 4 €/m3, v jednom prípade pri sortimente IIID až 18 €/m3, v sortimente vláknina boli rozdiely od 3 do 9 €/m3. Takýto významný zásah do trhového mechanizmu v predaji dreva spôsobuje nepredvídateľnosť trhu a deformácie cien.
Dodávam, aký je kvalifikovaný odhad znižovania ročnej disponibilnej ťažby dreva a teda ponuky dreva na domáci trh: obmedzenia resp. zákazy spracovania kalamitného v objeme 164 tis. m3 /rok, zníženie objemu obnovných ťažieb uplatňovaním PBHL cca 1,925 mil. m3 /rok a zníženie ťažby dreva prevodom lesných pozemkov pod národné parky cca 706 tis. m3 /rok. Celkovo ide zníženie disponibilného dreva na trhu cca 2,795 mil. m3 s dopadom na zamestnanosť v lesnom aj drevospracujúcom priemysle a súvisiacimi dopadmi na štátny rozpočet,“ zdôraznil Ing. Igor Viszlai.
A vo svojej prezentácii spomenul ešte niekoľko ďalších príkladov porovnania sľubov pred so skutočnosťou po realizácii reformy národných parkov.
Ako tradične od roku 2007, aj v roku 2024 sa trochu netradične vyhlasuje anketa o Cenu J. D. Matejovie. Z technických dôvodov nebude otvorenie sezóny v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline 1. mája, kde sa anketa oficiálne vyhlasovala. Preto oficiálne vyhlásenie ankety o Cenu J. D. Matejovie prebehlo dnes na Lesníckych dňoch vo Zvolene a pre väčšiu informovanosť a podporu využívame […]
Slovenská lesnícka komora ako neštátna, nepolitická a samosprávna inštitúcia, ktorej poslaním je uplatňovať oprávnené spoločné záujmy svojich členov pri tvorbe hospodárskej a sociálnej politiky a zúčastňovať sa na jej uskutočňovaní v záujme rozvoja a zveľaďovania lesníctva v Slovenskej republike, sa uchádza aj o Vašu podporu poukázaním percenta dane z príjmu za rok 2023. Do 30. apríla tohto […]
V účelovom zariadení lesnej pedagogiky a rekreácie Antonstál pri Nemšovej, ktoré spravuje OZ Považie, štátny podnik LESY SR, sa v dňoch 5. a 6. decembra 2023 konalo výročné zasadnutie Predstavenstva a Dozornej rady Slovenskej lesníckej komory Predseda Slovenskej lesníckej komory Ing. Igor Viszlai na úvod prvého dňa prezentoval informácie o činnosti komory v roku 2023. Z veľkého výpočtu zrealizovaných aktivít vyzdvihol napríklad projekt […]
V uplynulých dňoch Oblastná lesnícka komora Bratislava zorganizovala pre svojich členov aj členov ostatných oblastných lesníckych komôr exkurziu na Šumavu. Cestou na Modravu navštívili Český Krumlov. Počas prvého večera ich s vývojom lesných porastov na Šumave po niekoľkých kalamitách a nehospodárení v nich oboznámil Ing. Josef Vovesný. Druhý deň bola cieľom účastníkov exkurzie spoločnosť Kašperskohorské […]
