V priestoroch Technickej univerzity vo Zvolene sa 29. apríla 2026 konalo Valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory, po štyroch rokoch stanovami určeného funkčného obdobia aj s voľbami predsedu a členov orgánov lesníckej stavovskej organizácie. Za predsedníckym stolom sedeli v plnej posluchárni B8 okrem predsedu komory Igora Viszlaia a člena predstavenstva komory Miroslava Tökölyho pozvaní hostia – štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozef Smatana, Generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Pavel Toma,  prorektor Technickej univerzity vo Zvolene Jaroslav Šálka a dekan lesníckej fakulty Rastislav Šulek.

Pozvanie na valné zhromaždenie prijali aj prezident Zväzu spracovateľov dreva SR Peter Zemaník, predseda združenia PEFC Slovensko Juraj Žuffa, prezident Slovenskej poľovníckej komory Tibor Lebocký, generálny riaditeľ štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR Ján Jurica a ďalší. Prednášková miestnosť zaplnilo vyše 150 účastníkov. Z úst predsedu mandátovej a volebnej komsie Pavla Kráľa odznela na úvod informácia, že v súčasnosti má Slovenská lesnícka komora 426 členov – fyzických osôb a 37 právnických osôb. Prítomných bolo 125 fyzických osôb a 26 právnických celkovo teda členovia s 224 mandátmi. Valné zhromaždenie bolo preto uznášaniaschopné, pri hlasovaní rozhodovala nadpolovičná väčšina prítomných hlasov.

Štátny tajomník Jozef Smatana vo svojom vystúpení okrem iného povedal: „Lesníctvo čelí obrovským výzvam, ktoré sa týkajú nielen Slovenskej lesníckej komory, ale aj činnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.“ Ocenil konštruktívny dialóg lesníckej komory s agrorezortom v roku 2025 a hovorí, že Slovenská lesnícka komora je na ministerstve vnímaná ako kľúčový partner v lesnom hospodárstve.

 „Naším cieľom musí byť trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. Bol vypracovaný návrh nového zákona o Slovenskej lesníckej komore. V januári tohto roka bola zverejnená predbežná informácia a v súčasnosti je pripravovaný vecný návrh zákona. V priebehu mája má byť predmetom rokovania vedenia ministerstva a následne bude predložený na medzirezortné pripomienkové konanie. Verím, že sa ho podarí schváliť v Národnej rade SR ešte v tomto roku a nový zákon o Slovenskej lesníckej komore prispeje k zjednoteniu lesníckeho stavu,“ povedal ďalej J. Smatana.

A informoval, že v tomto roku počítajú na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka s rozsiahlymi výzvami na podporu prírode blízkeho hospodárenia v lesoch a obhospodarovateľov lesov na výmere do 500 ha. Na mimoprodukčné funkcie je v tohtoročnom rozpočte vyčlenených 7 miliónov eur. Podľa jeho slov sú zdravé a odolné lesy našim spoločným cieľom, čo má byť aj hlavné posolstvo reprezentatívneho stretnutia ministrov pôdohospodárstva FOREST EURO v júni v Štokholme.

 „Prešli sme spolu štvorročné obdobie od valného zhromaždenia v roku 2022, za ktoré sa nemusíme hanbiť. Z členskej základne však stále nie je dostatočná odozva na výzvy zapojiť sa do aktivít komory. Vo viacerých aktivitách chceme byť bližšie k ľuďom ako je tomu v súčasnosti,“ zdôraznil v úvode svojho vystúpenia s informáciami o činnosti Slovenskej lesníckej komory v roku 2015 Igor Viszlai.  Jeho vystúpenie s prezentáciou všetkých minuloročných aktivít lesníckej stavovskej organizácie trvalo desiatky minút. Celé valné zhromaždenie sa natiahlo kvôli voľbám na štyri hodiny.

Účastníci valného zhromaždenia zvolili na nasledujúce štvorročné obdobie predsedu a členov orgánov Slovenskej lesníckej komory – predstavenstva a dozornej rady. Staronovým predsedom sa stal Ing. Igor Viszlai, získal 214 z celkového počtu 222 hlasov. Za členov predstavenstva boli zvolení v poradí podľa počtu získaných hlasov: Ján Slivinský, Peter Zima, Mária Biesová, Mária Antalová, Ján Nôžka, Jozef Habara, Monika Malatincová, Ján Marhefka, Pavel Zacharovský, Edmund Hatiar, Tibor Jančok a Milan Dolňan. Dozornú radu Slovenskej lesníckej komory tvoria Petra Jankeová, Peter Chytil, Jozef Koreň, Iveta Bieliková a Michal Bálint.

Počas sčítavania hlasov prebehla zaujímavá diskusia najmä o návrhu zákona o Slovenskej lesníckej komore. Tlak na podrobnejšie informácie nezodpovedá stavu príprav textového znenia legislatívnej zmeny, vysvetlili zástupcovia ministerstva i komory. Pavel Toma poukázal na to, ktorý problém slovenského  lesníctva považuje za najväčší: „Keď chceme dať lesníkov dokopy, kopú sami do seba. Neukazujme jeden na druhého, vyriešme si to doma. Potom budeme mať spoločne väčšiu šancu dosiahnuť niečo v prospech lesníctva.“

A dodal, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka potrebuje partnera a tým môže byť práve silnejšia Slovenská lesnícka komora. Lesnícka stavovská organizácia však bude musieť prejsť inštitucionálnymi, organizačnými a personálnymi zmenami, aby bola schopná plniť všetky úlohy, ktoré majú na Slovenskú lesnícku komoru prejsť po schválení nového zákona. „Bol by som rád, keby ľudia na vidieku začali znova hovoriť, že si lesníkov vážia rovnako ako učiteľov a farárov,“ zakončil svoj diskusný príspevok P. Toma.

Na záver niekoľko pasáží zo Správy o činnosti Slovenskej lesníckej komory za rok 2025, ktorú pripravil a na začiatku zasadnutia predniesol staronový predseda Igor Viszlai:

„Dnes našťastie môžem konštatovať, že v rámci rezortu sa situácia stabilizovala – jednak personálne, ale hlavne prístupom ku našej stavovskej organizácii. Slovenská lesnícka komora je aktívne zapojená do napĺňania poslania, ktoré má uvedené v preambule zákona č. 259/1993 Z. z. v zmysle ktorej je Slovenská lesnícka komora neštátna, nepolitická a samosprávna inštitúcia, zriadená zákonom, ktorej poslaním je uplatňovať oprávnené spoločné záujmy svojich členov pri tvorbe hospodárskej a sociálnej politiky a zúčastňovať sa na jej uskutočňovaní v záujme rozvoja a zveľaďovania lesníctva v Slovenskej republike. Slovenská lesnícka komora sa plne venuje aktivitám, pre ktoré bola zriadená a ktoré napĺňajú jej zákonné postavenie.

Prihlášky do komory boli na báze dobrovoľnosti a tu by bolo zaujímavé uviesť dôvody, ktoré motivovali najmä právnické osoby vstúpiť do Slovenskej lesníckej komory. Pri osobných stretnutiach prevládal názor, že slovenské lesníctvo potrebuje jednu silnú stavovskú organizáciu, ktorú bude rešpektovať nielen minister a ministerstvo, ale ja ostatní sociálni partneri, verejnosť, ale hlavne lesnícka pospolitosť. Dôveru sme si získali svojimi aktivitami v prospech lesníctva ako takého a nie trieštením síl.

Už štyri roky na tomto mieste opakujem, že prehľad aktivít je dlhý, partnerov veľa a aktivít ešte viac. Dokonca sme oslovovaní napr. už aj pri do komisií pre výber štatutárov organizácií samospráv – konkrétne na výber šéfa Mestských lesov Banská Bystrica, či výberovej komisie na výber riaditeľa Strednej odbornej školy lesníckej Banská Štiavnica. Aj to svedčí o tom, že dôveryhodnosť Slovenskej lesníckej komory má stúpajúcu trajektóriu. Skúsme v nej pokračovať aj v budúcich rokoch.

Všetka činnosť však nemôže ležať len na pleciach členov predstavenstva, ale vyžaduje si to už naozaj širší okruh spolupracovníkov a preto opäť moja výzva na aktívnejšie zapojenie sa do činnosti komory. Už len napríklad reagovaním na výzvy preposielané predsedami oblastných komôr – návrhy na legislatívne zmeny, či témy do relácie Zdravý les. Mail je naozaj vybavený za krátky čas a neraz to môže byť podnet, ktorý určite bude stáť za to, aby sa zrealizoval, prispel k lepšej spolupráci či prezentácii lesníctva.

Tu a teraz si dovolím ešte jednu poznámku. Ako som už v predchádzajúcom  prehľade uviedol, Slovenská lesnícka komora má zastúpenie v rôznych radách a poradných orgánoch ako stavovská, neštátna, nepolitická a samosprávna inštitúcia zriadená zákonom. Myslí si niekto, že by sme boli oslovovaní, pokiaľ by sme pôsobili len ako občianske združenie? Určite nie. Aj preto je na mieste opäť otázka posilnenia členskej základne, rozložiť činnosť medzi viacerých členov či zamestnancov komory. Aj preto opäť potvrdenie potreby nového zákona o Slovenskej lesníckej komore.“