Preambula

My, účastníci odbornej konferencie venovanej problematike starostlivosti o horské a vysokohorské ekosystémy a vplyvu bezzásahovosti na ich udržateľnosť, si na základe prednesených poznatkov, praktických skúseností a odborných analýz dovoľujeme sformulovať nasledujúcu výzvu adresovanú kompetentným orgánom štátnej správy ochrany prírody, vodného hospodárstva, lesného hospodárstva ako aj širokej odbornej a laickej verejnosti.

Sme presvedčení, že súčasný spôsob uplatňovania plošného bezzásahového režimu v horských a vysokohorských lesoch prináša závažné a dlhodobé riziká pre ekologickú stabilitu krajiny, kvalitu a množstvo vody, bezpečnosť obyvateľstva i samotnú ochranu prírody, a preto je nevyhnutné pristúpiť k prehodnoteniu doterajšej praxe. Pripomíname, že ochrana prírody a ekosystémov nemôže byť stotožňovaná s pasívnym bezzásahom, pokiaľ tento režim preukázateľne vedie k rozsiahlym ekologickým škodám a degradácii chránených hodnôt.

Zistenia konferencie

1. Šírenie podkôrnikovej kalamity a vplyv klimatickej zmeny: Podkôrniková kalamita sa v chránených územiach Slovenska naďalej šíri, pričom prebiehajúca klimatická zmena zároveň urýchľuje tento stav, oslabuje prirodzenú obranyschopnosť drevín a napomáha rozširovaniu inváznych druhov. Bezzásahový režim bez aktívneho manažmentu v mnohých prípadoch tento proces umocňuje a vytvára vytvára rozsiahle zdrojové oblasti premnoženia podkôrneho hmyzu, ktoré môžu významne ovplyvňovať okolité lesné ekosystémy.
2. Les ako komplexný adaptívny systém: Les je potrebné chápať ako komplexný systém prispôsobujúci sa zmenám, ktorého riziká rozpadu sa pri absencii včasných zásahov kumulujú a môžu viesť k nepredvídateľným, nezvratným zmenám a k závažnému ohrozeniu zachovania genetických zdrojov pôvodných horských populácií drevín. Pasívny prístup v období rýchlych klimatických zmien nemusí vo všetkých podmienkach zabezpečiť zachovanie stability a adaptačnej schopnosti lesných ekosystémov. V niektorých lokalitách môže byť preto potrebné uplatniť primerané podporné manažmentové opatrenia založené na odbornom posúdení konkrétneho stavu územia.
3. Hydrologické a klimatické dopady rozpadu lesa: Odumretie rozsiahlych plôch lesa výrazne vplýva na vodný režim, dochádza k strate jeho chladiaceho účinku na biosféru, k prehrievaniu krajiny, zmene mikroklímy a zrážkových režimov. Les zohráva nezastupiteľnú úlohu pri „klimatizácii“ krajiny, transpirácii a udržaní vody v krajine.  Rozsiahle odumieranie a následná zmena štruktúry lesných porastov môže významne ovplyvniť intercepciu zrážok, evapotranspiráciu, infiltračné procesy, povrchový odtok a celkový vodný režim územia. Tieto zmeny môžu mať v závislosti od miestnych prírodných podmienok významný dosah na dlhodobú bilanciu podzemných a povrchových vôd a na hydrologickú stabilitu celých povodí.
4. Riziko erózie, zosuvov a povodní: V horských a vysokohorských lokalitách môže po rozsiahlejšom odumieraní lesných porastov a následnom postupnom znižovaní mechanickej stability koreňových systémov narastať riziko povrchového odtoku, erózie pôdy, svahových deformácií a lokálnych povodňových javov.
5. Ohrozenie zdrojov pitnej vody: V lokalitách s odumretým porastom a po lesných požiaroch hrozí zhoršenie kvality aj zníženie množstva vôd využívaných na pitné účely. Zmena alebo strata živého lesného krytu môže za určitých podmienok zvýšiť riziko odnosu pôdnych častíc a organickej hmoty, transportu živín a sedimentov do vodných tokov a vodárenských zdrojov, čo má priamy dosah na zásobovanie obyvateľstva regiónu pitnou vodou.
6. Riziko požiarov: Rozsiahle komplexy odumretých lesov s vysokou zásobou suchej nadzemnej biomasy predstavujú zvýšené požiarne riziko. Skúsenosti z domácej i zahraničnej praxe ukazujú, že enormná akumulácia odumretej dendromasy v kombinácii s antropogénnym faktorom v ťažko dostupnom teréne, navyše podliehajúcom  bezzásahovému režimu zásadne zvyšuje riziko vzniku deštruktívnych požiarov. Rozsiahle lesné požiare môžu pri vysokých teplotách vážne poškodiť pôdne vlastnosti, pôdne organizmy a procesy obnovy ekosystému, pričom následky môžu pretrvávať dlhé obdobie.
7. Alternatívne modely manažmentu: Skúsenosti z vyspelých európskych horských krajín, napríklad Rakúska a Nemecka/Bavorska, ukazujú, že diferencovaná, odborne vedená starostlivosť o horské lesy môže byť plne zlučiteľná s modernou ochranou prírody. Princípy prírode blízkeho hospodárenia, vrátane prístupov presadzovaných hnutím Pro Silva, predstavujú jednu z možností integrovaného manažmentu. Tieto skúsenosti zároveň potvrdzujú, že ochrana prírody nemusí znamenať jednotný režim bezzásahovosti, ale môže využívať diferencovaný manažment podľa konkrétnych prírodných podmienok, cieľov ochrany a aktuálnych rizík jednotlivých lokalít.
8. Význam integrovaného výskumu a synergie odborných kapacít: Integrovaný lesnícko-ekologický výskum v oblasti Tatier poskytuje dáta nevyhnutné pre zodpovedné rozhodovanie o manažmente týchto území, pričom je nutné brať do úvahy historickú kontinuitu vývoja týchto lesov pod vplyvom antropogénnej činnosti. Rozhodovacie procesy majú zohľadňovať dlhoročné výsledky domáceho lesníckeho výskumu stability lesných ekosystémov, so zvláštnym zreteľom na horské lesy, ktoré ako hlavná akumulačná oblasť kriticky ovplyvňujú zásoby vody a chránia pôdu pred eróziou. V záujme celostnej ochrany krajiny je žiaduce rozvíjať transdisciplinárnu spoluprácu medzi lesníckou vedou, hydrológiou a ekológiou.“
9. Právna a medzinárodná zodpovednosť: Je potrebné jasnejšie vymedziť právomoci, povinnosti a mechanizmy zodpovednosti príslušných orgánov a inštitúcií pri rozhodovaní o manažmente chránených území, vrátane zodpovednosti za neodôvodnené nekonanie v prípadoch, keď môže dôjsť k  k degradácii lesných ekosystémov, strate biodiverzity  a  k vážnemu ohrozeniu verejných záujmov. Aplikácia ochranných režimov musí rešpektovať ústavné princípy a medzinárodné záväzky v oblasti ochrany zdravia, majetku, vodnej bezpečnosti a práva občanov na priaznivé životné prostredie.

 Výzva – požiadavky účastníkov konferencie

Na základe uvedených zistení vyzývame kompetentné orgány a inštitúcie, aby:

• Zodpovedne prehodnotili plošné a rigidné uplatňovanie bezzásahového režimu v horských a vysokohorských lesoch s ohľadom na reálne hydrologické, klimatické a bezpečnostné riziká a na konkrétne podmienky jednotlivých lokalít.
• Zaviedli integrovaný a diferencovaný manažment lesa založený na vedeckých poznatkoch, ktorý zohľadní špecifiká jednotlivých lokalít – najmä tam, kde odumretý les ohrozuje zdroje pitnej vody, stabilitu svahov alebo bezpečnosť obyvateľstva a kde existuje riziko poškodenia okolitých lesných ekosystémov.
• Prijali účinné a včasné preventívno-ochranné opatrenia proti šíreniu podkôrnikovej kalamity v chránených územiach, vrátane primeraných aktívnych zásahov (napr. asanácia napadnutých stromov v nárazníkových zónach) tam, kde to situácia vyžaduje.
• Zohľadnili skúsenosti zo zahraničia, napríklad osvedčené modely manažmentu horských lesov a poučenia z rozsiahlych lesných požiarov (Rakúsko, Česko – NP České Švajčiarsko), pri tvorbe slovenskej legislatívy a metodík pre včasný manažment krízových situácií  a predchádzanie ich následkom.
• Posilnili ochranu zdrojov pitnej vody v dotknutých lokalitách prostredníctvom preventívnych opatrení, stabilizácie príbrežných porastov a monitoringu kvality a množstva vody s cieľom zabezpečiť vodnú bezpečnosť štátu a ochranu strategických vodných zdrojov.
• Podporili ďalší integrovaný výskum horských lesov v oblasti Tatier a zabezpečili, aby výsledky výskumu boli včas a reálne premietnuté do programov starostlivosti o chránené územia a ich praktického manažmentu, so zameraním na podporu prirodzenej obnovy a umelej obnovy geneticky vhodným materiálom.
• Jasne vymedzili zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa manažmentu (alebo nezasahovania) v lesných ekosystémoch aj so zohľadnením právnych aspektov ochrany prírody, medzinárodných dohovorov  a ochrany majetku štátu i súkromných vlastníkov, vrátane zodpovednosti za dôsledky neodôvodneného nekonania.
• Otvorili transparentný odborný a spoločenský dialóg medzi ochranou prírody, lesníctvom, vodohospodármi, samosprávami a verejnosťou o budúcnosti lesov Slovenska a o nastavení primeraných foriem ich ochrany a manažmentu.
• Iniciovali legislatívne zmeny, ktoré umožnia pružnejšie, operatívnejšie a odborne podložené rozhodovanie o zásahovom, resp. bezzásahovom režime v závislosti od aktuálneho stavu prírodného prostredia, klimatických anomálií a vývoja rizík konkrétnej lokality.

 Záver

Účastníci konferencie sa zhodujú, že ochrana prírody a aktívna starostlivosť o les nie sú protikladom, ale musia byť vzájomne prepojené na základe dostupných vedeckých poznatkov. Cieľom tejto výzvy je iniciovať zodpovedné, odborne podložené a transparentné rozhodovanie o budúcnosti lesov v záujme zachovania prírodných hodnôt, udržania vody v krajine, podpory biodiverzity a bezpečnosti obyvateľstva pre budúce generácie a zároveň zabezpečenia stability a odolnosti lesných ekosystémov v súlade s ústavnými princípmi a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.