Na pôde Technickej univerzity vo Zvolene sa 15. mája uskutočnilo v poradí už 30. valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory. V úvodných príhovoroch vystúpili rektor Technickej univerzity vo Zvolene Rudolf Kropil, dekan lesníckej fakulty Rastislav Šulek a poverený generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Peter Kicko.

Peter Kicko v príhovore zdôraznil, že považuje členov Slovenskej lesníckej komory za dôležitých partnerov pri tvorbe lesníckej politiky. Podľa jeho slov má súčasná vláda veľký záujem riešiť problematiku vidieka. Informoval členov lesníckej stavovskej organizácie o vyčlenení 8 mil. eur na plnenie mimoprodukčných funkcií, o schválenom Národnom lesníckom programe a o snahe agrorezortu, aby lesníci a poľnohospodári dostali finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR na riešenie klimatickej krízy.

Pripomenul, že na nákup lesnej techniky je z Programu rozvoja vidieka k dispozícii ešte 10 mil. eur z pôvodne alokovaných 40 mil. eur a že sa rokuje s rezortom životného prostredia o návrhu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ohľadom financovania chovu norika muránskeho typu na Muránskej planine.

„Chceme nový zákon o lesoch a konzultujeme jeho obsah s členmi Slovenskej lesníckej komory. Našou snahou je, aby novela zákona o lesoch odbúrala nadbytočnú byrokraciu. Ďalej pripravujeme nový zákon o poľovníctve a budeme sa snažiť o to, aby bol do novembra tohto roka schválený na zasadnutí vlády,“ povedal Peter Kicko.

Predseda Slovenskej lesníckej komory Igor Viszlai oboznámil prítomných so správou o činnosti Slovenskej lesníckej komory za uplynulý rok. Niekoľkokrát vo svojom vystúpení vyzýval členov komory k zvýšenej aktivite a v úvode zdôraznil: „Naozaj žijeme hektickú dobu a nájsť termín konania podujatí je dnes ťažké. Až príliš veľa kolízii termínov spôsobuje, že nie všetci, ktorí by aj mali záujem sa podujatia zúčastniť, jednoducho nemôžu. Nemôžu byť na dvoch, neraz na troch miestach naraz. No tí, ktorí dnes sem do Zvolena prišli, verím, že si vypočujú so záujmom, čo všetko Slovenská lesnícka komora po ostatný rok urobila, zrealizovala a zabezpečila.

A to všetko napriek tomu, že takmer celá agenda je na členoch predstavenstva komory a z členskej základne je pomerne slabá odozva na rôzne výzvy. Výzvy k tomu, aby sa členovia komory zapojili napr. do podávania podnetov na činnosť komory, na zaujatie stanovísk ku strategickým dokumentom, ku príprave legislatívnych noriem a podobne. Tu potom naozaj vyvstáva otázka, prečo má Slovenská lesnícka komora členov, koľko má. Ale ja to teraz myslím v obrátenom garde – načo ich toľko má, keď aktívnych je zopár.

V rôznych diskusiách s nečlenmi komory počúvame – načo vstúpiť do komory – čo mi komora dá? Ale zamýšľa sa niekto nad tým, čo môže on dať komore? Povedal si niekto, že vstúpim do komory, lebo je tu možnosť niečo ovplyvniť a teda aktívne do toho vstúpim? Viem, je to otázka na tých, ktorí tu nie sú, lebo nie sú členovia komory. Ale otázka je aj na vás, ktorí ste tu a ktorí majú možnosť niečo ovplyvniť a aj tak je reakcií minimum.

Pritom je nás tu veľa odborníkov na rôzne oblasti a práve to je výhoda kolektívu. Jeden je dobrý v tom a iný zas v inom. Jeden je doma v napr. pozemkovom práve, druhý v pestovaní lesa, tretí v taxácii. No a spolu vedia posúvať veci naprieč celým spektrom problémov v lesníctve ako takom. Len treba chcieť,“ uviedol I. Viszlai.

Oboznámil prítomných s tým, že pred niekoľkými týždňami bola členom komory rozposlaná mailom výzva na podnety pre Antibyrokratickú komisiu, ktorú zriadil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako svoj poradný orgán a v ktorej má Slovenská lesnícka komora svoje zastúpenie. Prišlo ani nie desať odpovedí. „To ostatní naozaj nemajú čo napísať, že by bolo treba niečo zmeniť?“, položil rečnícku otázku predseda komory.

Zdôraznil, že nie všetko sa podarí hneď a zaraz zlepšiť, ale už len to, že sa o probléme vie, určite sa bude hľadať riešenie. Niektoré ľahšie, niektoré ťažšie, niektoré možno vôbec. Ale ak sa problém nepomenuje, tak sa určite nevyrieši. Preto vyzval všetkých členov Slovenskej lesníckej komory, aby reagovali na výzvy, čo len jedným podnetom v krátkej e-mailovej správe a to, čo sa bude najviac opakovať, bude určite podnet na čo najrýchlejšie hľadanie riešenia.

Predseda Slovenskej lesníckej komory Ing. Igor Viszlai ďalej vymenoval všetky aktivity a partnerov lesníckej stavovskej organizácie počas ich realizácie za uplynulých dvanásť mesiacov. Ich výpočet zabral celých päť strán textu: „Ako vidieť, prehľad dlhý, partnerov veľa a aktivít ešte viac. Preto sa ešte vrátim k otázke, prečo byť členom Slovenskej lesníckej komory. Čo mi členstvo prinesie? Stojí otázka takto? Z výpočtu aktivít je zrejmé, že by to malo byť naopak – čo viem Slovenskej lesníckej komore pri ich aktivitách ponúknuť ja?

Všetka činnosť nemôže ležať na pleciach členov predstavenstva. Vyžaduje si to už naozaj širší okruh spolupracovníkov. Vo všetkých opakujúcich sa aktivitách, dlhotrvajúcich aktivitách a ďalších aktivitách mienime pokračovať aj v roku a 2024. Preto za mňa tu a teraz musím naozaj úprimne poďakovať všetkým, ktorí činnosť Slovenskej lesníckej komory podporujú. Častokrát lesníci podporili aktivity na úkor dovolenky a osobného voľna, a to všetko len preto, že sú hrdí lesníci, ktorí sú v lesníckej službe mnoho rokov a aktivizujú aj mladších kolegov.

Záverom zvyknem skonštatovať, že lesnícka komora už nie len pasívny spolok lesníckych nadšencov, ale aktivitami stavovská organizácia, ktorá naozaj nadobúda na vážnosti. Preto z môjho postu patrí  poďakovanie všetkým, ktorí prispeli k povzneseniu komory.“

V jednom z nasledujúcich bodov programu valného zhromaždenia predseda Slovenskej lesníckej komory odovzdal pamätné plakety pri príležitosti 30. výročia existencie lesníckej stavovskej organizácie jej bývalým predsedom a piatim najaktívnejším členom jednotlivých oblastných lesníckych komôr, ktorých nominovali na toto ocenenie ich predsedovia. Pamätnú plaketu dostali aj prvá podpresedníčka Slovenskej lesníckej komory Mária Biesová a tajomníčka Mária Žiaková, bez ktorých by v súčasnosti komora podľa slov predsedu nedokázala organizovať svoje aktivity. Účastníci valného zhromaždenia si vypočuli z úst predsedu I. Viszlaia pohľad do histórie nazvaný Slovenská lesnícka komora pôsobí 30 rokov.

„V polovici 19. storočia potreba spolkového života neobišla ani lesníctvo. Tak ako sa v čase profilovalo lesníctvo ako povolanie,  tak sa na území dnešného Slovenska súbežne formovala lesnícka spolková činnosť. V roku 1851, kedy bolo Uhorsko ako súčasť Rakúskej monarchie, bol založený Uhorský Lesnícky spolok, ktorého hlavným poslaním bolo „na základe dobrej vôle pracovať na povznesení lesníctva“. Formou lesníckej osvety, vydávaním lesníckej literatúry a popularizáciou lesníctva sa darilo zastávať záujmy lesníctva na stavovskej báze.

Slovenská lesnícka spoločnosť však nebola dostatočne akceptovaná štátnymi inštitúciami, najmä ministerstvom a preto v súčinnosti niekoľkých poslancov a členov Rady Slovenskej lesníckej spoločnosti bol pripravený zákon o Slovenskej lesníckej komore, parlamentom schválený 5.10.1993 a vyšiel v Zbierke zákonov pod číslom 259/1993 Z. z. V preambule zákona je uvedené, že vzniká neštátna, nepolitická, verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá má svoje poslanie – uplatňovať oprávnené spoločné záujmy svojich členov pri tvorbe hospodárskej a sociálnej politiky a zúčastňovať sa na jej uskutočňovaní v záujme rozvoja a zveľaďovania lesníctva v Slovenskej republike,“ dodal na úvod a záver referátu I. Viszlai.

Po zaujímavej diskusii účastníci valného zhromaždenia odsúhlasili správa o hospodárení Slovenskej lesníckej komory od 29. valného zhromaždenia, návrh rozpočtu na rok 2024, správu dozornej rady. Uložilo Predstavenstvu Slovenskej lesníckej komory na svojom zasadnutí vyhodnotiť podnety z diskusie a informovať o ďalšom postupe členov lesníckej stavovskej organizácie.