V predchádzajúcich piatich príspevkoch som sa snažil najmä tým, ktorí sú aktívni na sociálnych sieťach objasniť, čo je Slovenská lesnícka komora, čo robí a o čo sa snaží a samozrejme aj niečo napísať o tom, prečo a načo nový zákon o komore.

Je nám všetkým jasné, že nie všetci sú z toho nadšení. Aj ja som bol mladý a práve všetko, čo bolo povinné, sa mi akosi priečilo. Lenže ako išli roky praxe a skúseností aj z manažérskych pozícií,  presvedčil som sa, že jednotlivec toho zmôže málo a skôr v spájaní síl sa darí veci pohnúť dopredu.

Naučil som sa hľadať riešenia a nie výhovorky, či dokonca, ako som si prečítal komentáre, útoky. Niektoré dokonca také, ktoré nemali s témou nič spoločné. Boli aj také, ktoré by som zhodnotil „podľa seba súdim teba“.

Je zvláštne, že napríklad jeden pisateľ, ktorému vadí dať čo len jeden cent, nie je ani v jednom zozname odborne spôsobilých osôb v lesníctve. Takže anonymný „hrdina“, ktorý nie je schopný sa pod svoj názor podpísať. Pritom si myslím, že patrím medzi tých, ktorý aj opačný názor vypočuje a hľadá prienik na základe argumentov, a nie invektív.

Príde mi poďakovať sa Občianskemu združeniu Pro Silva Slovakia za iniciatívny prieskum ku novej legislatíve o komore, ale zas sa ukázalo, že lesnícka verejnosť je apatická a zapojenie sa stovky ľudí mi príde dosť malá vzorka na robenie záverov. Aj to sú zrejme tí, o ktorých som písal, že im lesníctvo nie je len zamestnaním, ale aj povolaním.

Angažujem sa v Slovenskej lesníckej komore viac ako dvadsať rokov. Nie som si vedomý, že by som konal proti lesníctvu a lesníkom. A práve s takým úmyslom som komunikoval spolu s kolegami aj s ministerstvom pri príprave nového zákona s tým, že keď sa ľuďom vysvetlí podstata – teda, že lesníci si sami budú „dirigovať“ odbornú stránku povolania bez politických vplyvov – nemusia všetci súhlasiť, ale nebudú aspoň vulgárni.

Žiaľ, celé Slovensko je príliš presiaknuté polarizáciou, a to asi vo všetkom. Napriek tomu ideme ďalej, množstvo dobrých pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania sa do  zákona zapracovalo. A teraz, keď sa to celé uzavrie, budú sa pripravovať nové interné dokumenty podľa aktuálneho znenia zákona.

Takže dnes naozaj dopredu písať čo bude a nebude, je nezmysel. V konečnom dôsledku, jedno je príprava, druhé je ich schválenie. A tu zas pripomínam, že si ich budú dotvárať a schvaľovať členovia komory. Nuž, keby sme nemali predstavu, ako to urobiť, tak by sme asi išli do veľkého rizika neúspechu. Nebude to ani na futbalovom či hokejovom štadióne. Máme oblastné komory a tie majú svoj zmysel práve pri takýchto typoch komôr. Ale o tom niekedy nabudúce.

Ing. Igor Viszlai, predseda Slovenskej lesníckej komory