Skončil sa termín na podávanie pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) k novému zákonu o Slovenskej lesníckej komore. So všetkými, ktoré boli podané, sa bude predkladateľ zaoberať. Niektoré majú svoje racionálne jadro a snahu zákon vylepšiť, no nájdu sa aj také, ktoré akoby neboli písané ku tomuto zákonu, resp. ich písal niekto, kto nečítal návrh zákona s porozumením.

Do ukončenia MPK som nepísal žiaden svoj názor, lebo som bol naozaj zvedavý, kto a ako bude návrh zákona pripomienkovať. Skôr som reagoval na príspevky zverejnené na sociálnych sieťach, ktoré boli za hranicou korektnosti. No určite som nečakal až takú dezinformačnú kampaň, ba až zavádzanie a strašenie. Pokúsim niektoré fámy dať na pravú mieru. Je toho viac, preto budem publikovať vysvetlenia postupne, na viackrát, aby som sa v tom aj ja sám nestratil.

Na začiatok vysvetlenie, prečo vôbec nový zákon o komore. Takmer všetky sektory národného hospodárstva majú svoje stavovské či profesijné organizácie, ktoré majú svoje opodstatnenie. Je to spôsob, ako aj jednotlivec môže prostredníctvom takejto organizácie vplývať na politiky štátu v danom sektore.

Slovenská lesnícka komora je takisto stavovská, neštátna, nepolitická samosprávna organizácia, zriadená zákonom od roku 1993. Má svoje práva, povinnosti a kompetencie (o nich podrobnejšie nabudúce), ktoré si zodpovedne plní. Aj ministerstvo pôdohospodárstva úzko s komorou spolupracuje a pozýva ju do rôznych poradných orgánov, komisií a podobne. Vníma komoru ako relevantného partnera s odbornými, a nie len konzervatívnymi názormi.

V súčasnosti Slovenská lesnícka komora združuje viac ako 400 individuálnych členov a okrem fyzických osôb máme aj 37 členov – právnických osôb, ktoré spolu zamestnávajú viac ako 4 800 zamestnancov a obhospodarujú viac ako milión hektárov lesov. To sú exaktné čísla a teda máme sa o koho oprieť. Samozrejme, radi by sme mali členov viac, najmä tých aktívnych, aby všetka činnosť nebola len na pár zanietených jednotlivcoch.

No pri oslovení kolegov, prečo nie sú členmi komory, zaznieva takmer vždy tá istá otázka – čo mi komora dá? Legitímna otázka. Aj keď podľa mňa by mohla otázka stáť aj naopak – čo vie jednotlivec ponúknuť komore, aby bola ešte kompetentnejšia? Komora bez patričných práv, povinností a kompetencií vo vzťahu k lesnému personálu je do určitej miery bezzubá.

Už v zákone v roku 1993 boli na komoru delegované niektoré právomoci (§5), ale nikdy sa nedostali k realizácii, lebo nemali zmysel – napr. komora svojim členom organizuje a zabezpečuje vzdelávaciu činnosť a skúšky odbornej spôsobilosti, na požiadanie sa vyjadruje k odbornej spôsobilosti členov a vydáva im osvedčenia o skutočnostiach, dôležitých v právnych vzťahoch, vedie zoznam osôb, ktoré absolvovali vzdelávanie a vykonali skúšku odbornej spôsobilosti v oblasti lesníctva.

V zmysle inej legislatívy, uvedené činnosti zabezpečovala štátna správa resp. Národné lesnícke centrum z poverenia ministerstva pôdohospodárstva a nebola možnosť takejto duplicitnej činnosti len pre členov komory. Komora napriek tomu zabezpečuje informovanosť nielen svojich členov, ale aj odbornej lesníckej verejnosti napr. o novelách zákonov súvisiacich s lesníctvom. A nerobila rozdiel medzi členmi a nečlenmi, pretože komore ide o zodpovedné lesné hospodárenie bez rozdielu vlastníctva či správy lesov.

Po poslednej, dosť podstatnej novele zákona o lesoch, zorganizovala hneď po nadobudnutí jej účinnosti informačný seminár, na ktorom sa priamo zúčastnilo viac ako 500 záujemcov a online prenos sledovalo v tom čase ďalších viac ako 500 ľudí. Dnes má video viac ako 2 270 vzhliadnutí, čiže ľudia sa k nemu vracajú. Tak isto sme na webovej stránke komory zverejnili príručku pre odborných lesných hospodárov a obhospodarovateľov lesov s príkladmi aplikácie lesníckej legislatívy platnej od 1.1.2026. Použiť ju môžu všetci záujemcovia, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi komory.

Novým zákonom by sa práve niektoré z uvedených kompetencií naozaj presúvali na komoru, ako prenesený výkon štátnej správy. Čiže komora bude mať kompetencie, právomoci a oprávnenia, aby naozaj svojim členom organizovala vzdelávanie, zabezpečovala skúšky, vykonávala poradenstvo. Nuž a strašenie, že komora bude odoberať osvedčenia, ktoré sú nevyhnutné pre výkon lesníckeho živobytia, je holý nezmysel.

V novom zákone v §3 ods. 1 je uvedené, že komora najmä (okrem iného) zastupuje, obhajuje a presadzuje profesijné, sociálne a hospodárske záujmy svojich členov. Či niekto už videl organizáciu, ktorá pôjde proti svojim členom? Práve naopak, v §3 ods. 2 je uvedené, že komora je oprávnená podať návrh na začatie konania pred orgánom verejnej správy alebo na súde vo veciach ochrany práv a oprávnených záujmov svojich členov. Komora je oprávnená zastupovať svojich členov pred súdom alebo orgánom verejnej správy na základe plnomocenstva vo veciach ochrany ich práv alebo oprávnených záujmov.

Takže kto číta s porozumením chápe, že ide o ochranu ľudí s osvedčeniami voči dnešnému stavu, kedy o odobratí osvedčenia rozhoduje jeden úradník, prípadne druhý pri odvolaní. Po novom by sa vecou zaoberali kolegovia, ktorých si do disciplinárneho senátu zvolia členovia komory. A verí niekto tomu, že si zvolia takých, ktorí ich nebudú obhajovať, ale likvidovať, najmä pokiaľ nepôjde o závažné porušenie ich povinností v zmysle aj dnes platnej legislatívy?

Ing. Igor Viszlai, predseda Slovenskej lesníckej komory