Antibyrokratická komisia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zriadil Antibyrokratickú komisiu, ktorej cieľom je hľadať v legislatíve, pokynoch, pracovných postupoch a obdobných dokumentoch a konaniach duplicitu, zbytočnú byrokraciu a teda zjednodušiť procesy pri praktickom výkone činnosti obhospodarovateľov lesa a ostatných zainteresovaných v rámci rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Podnety pre Antibyrokratickú komisiu môžete posielať priamo na e-mailovú adresu predsedu Slovenskej lesníckej komory: igor.viszlai@slsk.sk.

P.č. Podnet (popis problému) Predkladateľ Legislatívna prekážka Návrh riešenia/opatrenie Zodpovedný Termín Riešenie
1. Elektronické oznámenie dôvodu na vznik náhodnej ťažby ide cez NLC automaticky na ŠS LH a aj ŠS ŽP. Pritom ŠS ŽP nemá povinnosť vyjadrovať sa ku náhodnej ťažbe v prvom stupni ochrany prírody (Zákon 326/2005 Z. z. o lesoch §23 ods. 9:… Orgán ochrany prírody a krajiny a organizácia ochrany prírody sú o náhodnej ťažbe v chránených územiach ohlásenej podľa odsekov 7 alebo 8 informovaní…v súčinnosti s ods. 10 písm. b): … Obhospodarovateľ lesa môže náhodnú ťažbu vykonať aj pred uplynutím doby podľa prvej vety, ak ide o územie s druhým až štvrtým stupňom ochrany alebo chránené vtáčie územie…). Stáva sa totiž, že aj v prvom stupni sú obhospodarovatelia obmedzovaní v spracovaní náhodnej ťažby cez §4 zákona o ochrane prírody a krajiny. Demagogické obhajovanie potencionálnych lokalít hlucháňa spôsobuje konania so zákazom realizácie náhodnej ťažby, odvolanie sa obhospodarovateľa a nakoniec zastavenie konania, no medzi tým vyleteli štyri generácie podkôrneho hmyzu. Keby ohlásenie v prvom stupni ochrany prírody na ŠS ŽP nešlo, predišlo by sa zbytočným konaniam. Podľa informácií z NLC je to technicky možné, len potrebujú metodické usmernenie. Slovenská lesnícka komora Bez legislatívnej prekážky Metodické usmernenie prevádzkovateľa elektronického nahlasovania dôvodu na náhodnú ťažbu – NLC k úprave systému tak, aby JPRL s prvým stupňoch ochrany, resp. pokiaľ nie sú v chránenom území, neboli odosielané aj na ŠS ŽP.
2. Opakované vstupovanie organizácií ochrany prírody a krajiny a mimovládnych organozácií so zameraním na ochranu životného prostredia do procesu tvorby a schvaľovania programov starostlivosti o lesy. – etapa prípravy § 41, ods. 8 zákona č. 326/2005 Z. z. (zásady vyhotovenia PSL) – tu jednoznačne trvať na tom, aby si každý z účastníkov konania-dotknuté orgány a organizácie zadal svoje požiadavky, t.j. aj NP, ŠOP
– v etape vyhotovovania PSL – vyhotoviteľ PSL spolupracuje aktívne s obhospodarovateľom a OLH a hotové návrhy PSL prerokuje zhotoviteľ s obhospodarovateľom a dotknutými orgánmi a organizáciami, tu ešte nechať možnosť na zapracovanie požiadaviek; v tejto etape budú mať ochranári možnosť prerokovať svoje obmedzenia s obhospodarovateľom lesa a uzavrieť dohodu ako to bude s úhradou a obmedzenie obhospodarovania (písomne)
– v etape schvaľovania PSL – nepovažovať to za nový proces, kde OP znovu dáva svoje požiadavky, ale považovať to za záverečnú etapu a ŠOP, správy-NP, aby si skontrolovali či ich požiadavky po dohode s obhospodarovateľom (1. a 2. etapa) boli zapracované do PSL, pričom uviesť že dotknuté strany sa dohodli na obmedzeniach za úhradu, resp. za zamedzenie šírenia škodlivého činiteľa, z dôvodu ochrany existujúceho ekosystému ako aj určenie ochranných opatrení na jeho udržanie		 Slovenská lesnícka komora3 ColumnNovelizácia § 41 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, a § 35 súvisiacej vyhlášky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane 4 Celý proces vyhotovenia PSL zlúčiť do jedného konania
3. Návrh na úpravu postupov pri osobitnom obhospodarovaní lesov (OOL) – v § 51d zákona č.326/2005 Z. z. o lesoch je popísaný postup pri OOL, pričom ak sú lesy určené do osobitného obhospodarovania súkromným subjektom, hrozí riziko „skrytej privatizácie“ – rizika, že vlastník môže prísť o svoje pozemky ( § 51e zákona č. 326/2005 Z.z.), nakoľko je tu možnosť využitia tohto zákonného ustanovenia pre obohatenie osoby, ktorá pozemky do osobitného obhospodarovania dostane, lebo nie sú nastavené presné pravidlá na výpočet a vymáhanie náhrady za vzniknuté náklady. Ponuku do konania o OLL dávajú neštátne subjekty jedine vtedy, pokiaľ je v porastoch určených na OOL ťažba dreva, najmä rubná ťažby. Tam kde ťažba nie je, ponuky nedávajú. Už sa stalo, že OÚ OPL rozhodol o pridelené OOL neštátnemu subjektu napriek tomu, že neboli splnené podmienky zo zákona a teda je tu riziko korupčného správania sa pracovníkov ŠS LH. Slovenská lesnícka komora Novelizácia § 51d zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch Lesy do OOL prideľovať len štátnemu podniku LESY Slovenskej republiky, hospodárilo by sa ako pri hospodárení zo zákona; náklady na vyhotovenie PSL znáša štát a v podstate veci nie je žiadny rozdiel medzi majetkom osôb, ktoré si nepožiadali o vrátenie lesných pozemkov do svojho obhospodarovania a osobami, ktoré „sa prestali o svoj majetok starať“