Jozef Herud (vľavo)

Autori v návrhu na udelenie Ceny Jozefa Dereta Matejovie za rok 2025 Ing. Jozefovi Herudovi uviedli, že kolektív spolupracovníkov viedol vždy k zodpovednosti, transparentnosti a korektnému prístupu k svojim povinnostiam, čoho výsledkom bolo, že Odštepný závod Námestovo v rámci štátneho podniku LESY SR patril medzi prvých päť, ktoré dosahovali stabilne výborné hospodárske výsledky.

O tom, akú pozornosť venoval prezentácii lesníctva je v návrhu na jeho ocenenie napísané: „Pod jeho vedením sa závod stal známym v rámci celej lesníckej verejnosti nielen svojimi pracovnými výsledkami, ale aj aktívnou prácou s nelesníckou verejnosťou cez organizovanie súťaží, podujatí a projektov ako napréklad Drevorubač, Furmanské dni, poľovnícke semináre a lesnícke náučné chodníky. 

Významne prispel k rozvoju biologickej ochrany lesa úpravou lapača Theyson, k používaniu entomopatogénnej huby Beauveria bassiana a využívaniu vtáčích búdok, čím dokázal, že aktívna ochrana lesa je účinná aj bez znižovania biodiverzity. Za významný prínos do oblasti ochrany lesov mu bolo udelené ocenenie Osobnosť ochrany lesa.“

Ing. Jozef Herud na tému ochrany lesov povedal: „Do sedemdesiatych rokov sme všetku ihličnatú hmotu odkôrňovali. Dôvodom bolo zabrániť šíreniu podkôrneho hmyzu. Teraz spoločnosť tlieska ponechaniu smrečín na samovývoj. Sú výsledkom toho, že v aktívnej ochrane ideme neskoro. Neskoro preto, že bol znemožnený prístup k chorým častiam lesa. Neskoro, lebo sme sa nevedeli na zásahu dohodnúť s domnelým vlastníkom. Preto za súčasný stav ochrany lesa, najmä ihličnatého, si môžeme sami. 

Väčšina subjektov pre ochranu lesa nerobí nič alebo to robí neskoro a to sú zbytočne vyhodené peniaze. Vymysleli sme si legislatívu, ktorá zabraňuje včasnému zásahu alebo nevyžadujeme včasné plnenie rokmi overených postupov, ktoré sú zakotvené aj v zákone o lesoch. Jednoduchšie je nájsť dôvody objektívne, ako priznať si subjektívnu chybu. Takou chybou je nezmyselná bezzásahovosť bez vyhodnotenia jej následkov. Napriek tomu, že vidíme dôsledky, pozornosť je odvádzaná na odkryté plochy, ktoré sú výsledkom toho, že v aktívnej ochrane ideme neskoro. Neskoro preto, že bol znemožnený prístup k chorým častiam lesa. Neskoro, lebo sme sa nevedeli na zásahu dohodnúť s domnelým vlastníkom. 

Neskoro, lebo trh s drevom stagnoval. Neskoro, lebo sme sa nepretransformovali na spoločnosti s právnou subjektivitou a dôsledok je odvolanie odborného lesného hospodára z takýchto subjektov. Neskoro, lebo nevieme včas zabezpečiť dodávateľa prác, lebo zákon o verejnom obstarávaní nechce rozumieť lesu. Neskoro, lebo nikto to od nás ani nevyžaduje. Neskoro, lebo susedný subjekt nerobí nič. Neviem, či príroda sa s našou „lenivosťou“ dokáže vyrovnať alebo nás na zlé prístupy k lesu upozorní nedostatok vody a to je horie ako si zvyknúť na hnedé smrečiny.“