Slovak forestry chamber
Tlačové správy SLsK
Tlačová správa

Zvolen 25.4.2016
V piatok 22. apríla, v deň, kedy boli vo Zvolene slávnostne otvorené jubilejné X. lesnícke dni, zasadalo aj 12. valné
zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory. Na jeho rokovaní sa zúčastnil aj vedúci služobného úradu Ministerstva
pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR Jaroslav Regec.
Predseda SLsK Jaroslav Šulek  v správe o činnosti hodnotil aktivity komory za uplynulý rok, venoval pozornosť programovému vyhláseniu
vlády pre lesné hospodárstvo, hovoril o podpise Memoranda o znižovaní škôd zverou na lesných porastoch, o úhradách štátu za kvalitnú
trvaloudržateľnú starostlivosť o lesy, aby tieto mohli plniť potrebné verejnoprospešné funkcie, o požiadavkách na kompetencie pre
oblasť odborných lesných hospodárov ale i problematike vzťahu k ochrane prírody.
Následná diskusia členov komory priniesla mnoho zásadných faktov, súvisiacich s dramatickým nárastom kalamity podkôrneho hmyzu v
smrečinách, ale aj výrazné zníženie podielu duba v drevinovom zložení lesov na Slovensku.
Veľmi závažné konštatovania zazneli z úst predsedu Urbáru Bobrovec Tomáša Hrtku: „Už dva roky čelíme trestným oznámeniam a 
udaniam zo strany Správy TANAP-u, OZ PRALES, OZ Vlk, ktorými sa nás snažia zastrašiť  a znechutiť, aby sa nezačalo so spracovaním
kalamity.“ Tento stav, kedy je členom urbáru bránené asanovať následky vetrovej kalamity z mája 2014  je popretím ústavného práva
na užívanie majetku a zároveň porušením zákona o lesoch. Lesnícka komora sa chce všetkými právnymi prostriedkami rozhodne
postaviť na stranu Urbáru Bobrovec a zabrániť tomu aby sa pre nezodpovedné experimentovanie pod hlavičkou „ochrany prírody“ zo
Slovenska stala „krajina bez tieňa“.
Súčasťou valného zhromaždenia bolo slávnostné uvedenie do života dokumentárneho filmu Krajina bez tieňa. Film rozpráva o význame
zdravých lesov pre človeka i pre samotnú prírodu na husto zaľudnenom Slovensku. Titulnú pieseň k filmu s mimoriadne emotívnym
textom naspievala Zuzana Smatanová.
Slovenská lesnícka komora upozorňuje na vysychanie Vysokých Tatier
Lesníkom ide v Tatrách o zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a nie o ťažbu dreva za účelom zisku

Tlačová správa (7.9.2016)
Lykožrútová kalamita nerušene pokračuje a Vysoké Tatry vyschýnajú so všetkými nepriaznivými dopadmi na plnenie
celospoločenských funkcií lesov. Ohrozená je vodoochranná, pôdoochranná, klimatická, rekreačná aj liečebná funkcia.

Podľa Slovenskej lesníckej komory ak sa urýchlene neprijmú rozumné a zodpovedné opatrenia v ochrane lesa, podobný osud ako
stíha Vysoké Tatry čaká aj Západné Tatry, kde sú zdroje pitnej vody pre státisíce obyvateľov Liptova a Oravy. Preto Slovenská
lesnícka komora podporuje  iniciatívu ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely  Matečnej o zvolaní okrúhleho stola
k potrebe riešenia alarmujúcej situácie.
Základom riešenia by malo byť uplatňovanie lesníckych prístupov vychádzajúcich z prírode blízkeho obhospodarovania lesov a
poznatkov o klimatickej zmene. V najprísnejších zónach ochrany, kde platí bezzásahový režim, je potrebné realizovať ochranu lesa
včasným odkôrnením čerstvo napadnutých kmeňov. Zabráni sa tým šíreniu lykožrúta  do okolitých porastov s nižším stupňom
ochrany.
Lesníkom i obhospodarovateľom lesa ide o zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a nie o ťažbu a predaj dreva za účelom zisku.
Dôsledná ochrana si bude vyžadovať len zvýšené náklady. Treba si tiež uvedomiť, že  neriešenie situácie v bezzásahových
územiach a v ich bezprostrednom okolí, ohrozuje nezanedbateľnú výmeru lesov Slovenska a samozrejme aj ich ekosystémové
služby. Slovenská lesnícka komora navrhuje, aby sa pri okrúhlom stole riešila aj dlhodobo zanedbaná otázka legislatívneho rámca
prefinancovania ekosystémových služieb lesov. Podľa lesníckej komory je načase prestať s trestuhodným bagatelizovaním
vzniknutej situácie. Neriešenie problému má okrem nepriaznivého vplyvu na stav prírody aj negatívny vplyv na celý vidiecky
priestor.
Tam, kde nie je najprísnejší stupeň ochrany prírody, resp. v ich dostatočne širokých nárazníkových ochranných pásmach, lesníci
požadujú od všetkých zainteresovaných, teda i od ochrany prírody, vytvárať predpoklady pre čo najrýchlejšie spracovanie kalamity
- vetrovej i podkôrnikovej. V často za príklad dávanom Bavorskom lese je toto samozrejmosť. Veľmi by sme privítali takýto
zodpovedný prístup i v prípade práve vydanom zákaze spracovania kalamity pre Urbárske pozemkové spoločenstvo  Bobrovec ako
aj na ďalších pozemkoch v neštátnom vlastníctve.
 
 
Tlačová správa
Zvolen, 17.01.2017

Nepravdivé informácie o úbytku lesov na Slovensku
Slovenská lesnícka komora ako stavovská organizácia, ktorá združuje majiteľov lesov ako aj odborné lesnícke inštitúcie, s veľkým
znepokojením zaznamenala informácie o údajnom úbytku lesov na Slovensku. Uvedené informácie sú nepravdivé a obsahujú viacero
metodických a logických nepresností. Medzi najväčšie patrí, že analýza nezohľadňuje výsadbu lesa na vyťažených plochách.
Znepokojenie je o to väčšie, že tieto informácie sú uverejňované na základe údajov z analýzy, ktoré sú uvedené v štúdii Inštitútu
environmentálnej politiky. Jeho  poslaním je poskytovať kvalitné a spoľahlivé analýzy a prognózy v oblasti životného prostredia pre
slovenskú vládu a verejnosť. V štúdii nazvanej „Tri výzvy životného prostredia na Slovensku“ uvádza, že medzi rokmi 2001 a 2014
Slovensko stratilo skoro 6 % lesného porastu. Odvoláva sa pritom na údaje uvedené na stránke Global Forest Watch
(http://www.globalforestwatch.org/ ). Štúdia bola robená z podkladov satelitných snímok kde - ako už bolo spomenuté - nie je
zohľadnená aj výsadba nového lesa a sú tam aj ďalšie nepresnosti. Slovenská lesnícka komora je preto veľmi prekvapená, že
organizácia, ktorá je platená z verejných prostriedkov, uverejňuje tieto zavádzajúce informácie bez predchádzajúcej odbornej
diskusie, a tým prispieva k šíreniu nepravdivých a zavádzajúcich informácií. Na druhej strane majitelia a obhospodarovatelia lesa by
privítali, keby sa Inštitút environmentálnej politiky vo svojej analytickej činnosti zameral na riešenie skutočných problémov
obhospodarovania lesov. Ide hlavne o stanovenie vplyvu chránených území na rozvoj vidieckych oblastí a o návrh funkčného systému
poskytovania náhrad za ekosystémové služby pre majiteľov a obhospodarovateľov lesa. V tejto oblasti Slovenská lesnícka komora
ponúka na spoluprácu svoje odborné kapacity a veľmi rada prispeje k riešeniu skutočných problémov slovenského lesníctva.
Bc. Dávid Hančinský
hovorca Slovenskej lesníckej komory   +421 911 119 499

TS uverejnená aj tu: https://www.aktuality.sk/clanok/408951/lesnici-nesuhlasia-ze-by-ubudalo-lesov-na-slovensku/
http://domov.sme.sk/c/20439827/slovenski-lesnici-odmietaju-tvrdenia-o-ubytku-lesov.html?ref=trz
https://www.facebook.com/iep.mzp/posts/1883872001842728?hc_location=ufi
https://www.facebook.com/karol.kalisky?fref=ts
http://www.etrend.sk/ekonomika/lesnici-ostro-kritizuju-studiu-ktora-hovori-o-ubytku-lesov-na-slovensku.html
 
Tlačová správa
Zvolen 2. 2. 2017
Slovenská lesnícka komora má svoj hlas
Slovenská lesnícka komora v týchto dňoch vymenovala Bc. Dávida Hančinského , za hovorcu komory z dôvodu potreby intenzívnejšej
komunikácie s médiami a odbornou i laickou verejnosťou.
Ako povedal Dávid Hančinský pre  časopis Les a Letokruhy: Mojou osobnou ambíciou v pozícii hovorcu Slovenskej lesníckej komory je
propagovať pred  širokou verejnosťou  ťažkú a neoceniteľnú prácu všetkých lesníkov či už v médiách na workshopoch  alebo
prednáškach na školách kde už mladým ľuďom treba vysvetľovať kto sú lesníci a čo tu robia.
Kontaktné údaje:
Bc. Dávid Hančinský
e - mail: hovorca@slsk.sk
tel. č. 0911 119 499
Bc. Dávid Hančinský - hovorca Slovenskej lesníckej komory
 
Tlačová správa
Zvolen 2. 2. 2017
Vyhlásenie Slovenskej lesníckej komory k Roku ochrany lesa 2017
   Dňa 26.1.2017 ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná na medzinárodnej konferencii Aktuálne
problémy v ochrane lesa vyhlásila rok 2017 za Rok ochrany lesa.
          Na základe informácií o výskyte škodlivých činiteľov a náhodných ťažbách, ktoré odzneli na danej konferencii, Slovenská
lesnícka komora víta túto iniciatívu uvedomujúc si , že naše lesy oslabené  po desaťročia imisiami, v posledných rokoch aj
extrémnymi suchami a veľkými vetrovými kalamitami s následným kalamitným premnožením podkôrneho hmyzu, si zasluhujú
aktívnu ochranu. Preto počas tohto roku bude Slovenská lesnícka komora upozorňovať verejnosť na príčiny a možné dopady tohto
stavu na lesy, lesníctvo a ekológiu krajiny.
   Pri tejto prvej reakcii k Roku ochrany lesa Slovenská lesnícka komora upozorňuje aj na ďalšie príčiny vysokých náhodných ťažieb,
najmä tých, ktoré spôsobuje sekundárny škodlivý činiteľ - lykožrút smrekový v smrečinách. Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny obmedzuje vykonávanie opatrení ochrany lesa rôznou mierou až na 1,15 mil. ha lesa, čo je 57 % celkovej
výmery lesa na Slovensku.
    K základným opatreniam proti podkôrnemu hmyzu na smreku podľa Ing. Kuncu, vedúceho Lesníckej ochranárskej služby patrí:
Vyhľadanie a vyznačenie napadnutých stromov, ich spílenie a odvetvenie a následný odvoz odvetvených kmeňov s následným
včasným spracovaním, resp. odkôrnenie a asanovanie olúpanej kôry.
           Je nevyhnutné, aby tieto opatrenia boli vykonávané včas a dôsledne. Preto vyzývame kompetentné orgány pre
rozhodovanie a odborníkov poskytujúcich svoje stanoviská pre ich rozhodovanie, aby sa rozhodovali rýchlo a zodpovedne. Len
vzájomnou spoluprácou je možné znížiť nepriaznivé dopady kalamít v lesnom hospodárstve na lesný ekosystém, pôdu, vodu,
ovzdušie, produkciu dreva a sociálny program najchudobnejších regiónov.
Bc. Dávid Hančinský - hovorca Slovenskej lesníckej komory
Ing. Andrej Kunca,PhD. - vedúci Lesníckej ochranárskej služby
 
Tlačová správa
Zvolen, 23.05.2017

Stanovisko Slovenskej lesníckej komory k požiadavkám petície LZ Vlk za "NIČ"
Slovenská lesnícka komora v zásade nespochybňuje bezzásahovosť (najmä) v územiach v 5. stupni ochrany v národnej sústave
chránených území, z ktorých väčšina bola vyhlásená z iniciatívy alebo za spoluúčasti lesníckych odborníkov, a ktoré slúžia na
sledovanie pôvodných lesných spoločenstiev a o.i. aj na odvodzovanie spôsobov prírode blízkeho hospodárenia v lesoch  v
podmienkach globálnej zmeny. V mnohých prípadoch nimi prechádzajú aj turistické chodníky a tak tieto cenné územia slúžia aj na
fyzickú aj psychickú rekreáciu v exkluzívnom lesnom prostredí, aké mnohé európske krajiny v súčasnosti už nemajú.
Vzhľadom na prekryv a rozsah rôznych systémov územnej ochrany prírody v podmienkach SR by však uskutočnenie bezzásahovosti na
5-tich percentách územia, ako navrhuje VLK prinieslo chaos, ďalšie konflikty a nepredvídateľné následky aj z pohľadu prírodných
procesov v podmienkach klimatickej zmeny, podobne ako aj voľný vstup do takýchto území. Naopak, v konečnom dôsledku by to
pravdepodobne znamenalo aj ohrozenie spoločenského konsenzu o ochrane súčasných území s najvyšším stupňom ochrany.
      Súčasné ekologické zmeny vo vysokohorských lesoch s bezzásahovým režimom, kde sme stratili zelené lesy,  by mali byť
príkladom, že nie je možné všade takýto princíp uplatňovať a navyšovať plochy chránených území. Treba rozlišovať a prehodnotiť
niektoré chránené územia. Je dôležité posúdiť sklon, pôdne, geologické pomery a iné. Ťažko nazvať  sledovanie prírodných procesov
na obnažených skalných podložiach po odumretých  stromoch skutočnou ochranou. Je to realita v mnohých územiach s bezzásahovým
režimom. Neskončilo to len pri mŕtvych stromoch. Dochádza tu k dramatickému rozpadu lesných ekosystémov so všetkými dôsledkami.
Strácame drahocennú pôdu, vážne je narušený vodný režim. Dostatok kvalitnej  pitnej vody  už nemusí byť v najbližších rokoch takou
samozrejmosťou, na ktorú sme boli zvyknutí...  
Treba si uvedomiť, že ak by sa lesníci v minulosti nezodpovedne správali k prírode, nemohli by sme mať dnes  krajinu s takým
množstvom chránených území. Predchádzajúca starostlivosť lesníkov o prírodu Slovenska umožnila vyhlásiť  také množstvo chránených
území, že patríme ku krajinám s ich najväčšou výmerou. Ťažko by sa chránené územia vyhlasovali v zničenej krajine.
Do starostlivosti o prírodu by sa mala vrátiť odbornosť, zodpovednosť a predvídavosť.

Bc. Dávid Hančinský
Hovorca Slovenskej lesníckej komory
+421 911 119 499