Slovak forestry chamber
XXIII. Valné zhromaždenie SLsK - TU Zvolen, 21.4.2017
Archív 2017
foto P. Gogola
Dňa 27.4.2017 sa Ing. Viszlai, predseda OLsK B. Bystrica zúčastnil zasadnutia Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania (RZ SDV). Od posledného zasadnutia Predstavenstva SLsK v nej zastupuje našu stavovskú organizáciu - Slovenskú lesnícku komoru, ktorá je spoluzodpovedná za odborné vzdelávanie v lesníckom sektore.
Členmi uvedenej rady sú Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská živnostenská komora, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská banská komora a Slovenská lesnícka komora.
RZ SDV vznikla ako orgán zamestnávateľských a stavovských organizácií, ktorý je partnerom štátnych orgánov pri presadzovaní legislatívy, postupov a všetkého, čo súvisí s odborným vzdelávaním v systéme duálneho vzdelávania. Doteraz SLsK zastupoval Ing. Rudolf Valovič, CSc., ktorý sa však zo zdravotných dôvodov členstva vzdal, no určite mu patrí veľké poďakovanie za doterajšiu činnosť.  Predsedníctvo SLsK preto navrhlo Ing. Viszlaia a RZ SDV jeho nomináciu akceptovala.
Čo sa dialo predtým, k tomu sa už vracať nebudeme, ale na poslednom zasadnutí sa viedla rozsiahla diskusia k materiálu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR "Učiace sa Slovensko", ktorý je možné pripomienkovať do 15.mája 2017 . Nakoľko ide o absolútne nekoncepčný materiál, RZ SDV sa k nemu vyjadrila kriticky a ako celok ho neprijala a navrhuje ministerstvu stiahnuť ho z pripomienkového konania. Naopak, RZ SDV je ochotná spolupracovať pri tvorbe nového materiálu, ktorý by zaručil naozaj pozitívne zmeny v školskom systéme Slovenskej republiky.
Zástupca SLsK sa zúčastnilzasadnutia Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania (RZ SDV). │03.05.2017│
Odborný seminár OLsK Banská Bystrica v Belianskych Tatrách 17.5.2017
Vedia lesníci včas, správne a pre širokú verejnosť zrozumiteľne obhajovať svoju prácu?
Dovolím si hneď a jednoznačne odpovedať - NIE. A prečo je to tak? Tu už odpoveď taká jednoznačná nie je. Tých dôvodov je totiž viacero. Ku niektorým sa dostanem neskôr, ale asi to najpodstatnejšie  - včasná, rýchla a argumentami podložená reakcia, na tom už niekoľko mesiacov intenzívne pracuje Slovenská lesnícka komora. Už koncom minulého roka oslovila mladého, komunikatívneho a hlavne ochotného kolegu, ktorého ustanovila ako hovorcu komory. Jeho snaha o vydanie niekoľkých tlačových správ ako reakcia na útoky voči lesníkom, však bola málo efektívna. Jedno médium, ktoré prevzalo tlačovú správu je slabý výsledok snaženia. Napriek tomu sa však SLsK nevzdáva a svoju komunikačnú stratégiu riešila na posledných dvoch zasadnutiach predstavenstva pomerne rozsiahlo čo sa týka času aj obsahu. Verím, že ďalšie aktivity prinesú svoje ovocie, aj keď úloha je to neľahká a žiaľ, nie celkom závisí na našej vôli. To ma priviedlo k úvahe, že treba byť trpezlivý, naše argumenty vysvetľovať postupne, rozvážne, hoc aj na malých fórach, v užšom kruhu diskutujúcich.
No na to treba zas mať pripravené dobré argumenty, ktoré dokážeme naozaj primeraným jazykom pre nelesníkov vysvetliť. Tu však narazí mnoho našich kolegov. Preto Oblastná lesnícka komora Banská Bystrica zorganizovala pre svojich členov odborný seminár s názvom Ochrana lesa verzus ochrana prírody na príkladoch Belianskych Tatier. Na otázku, či tam bude aj nejaký ochranca prírody, bola odpoveď jednoznačná - nie. Na prvý pohľad by sa mohlo teda zdať, že budeme presviedčať presvedčených, ale zmysel bol hlbší. Nie je potrebný ďalší stret názorov, keď si my pripravujeme  argumentačnú stratégiu a aj tak nie som stotožnený s tým, že by bola ochota naše argumenty teraz počúvať. Pre nás bolo podstatnejšie raz vidieť ako stokrát počuť, lebo rozdiel je podstatný. Vďaka ústretovosti ŠL TANAPu a najmä vedúceho Ochranného obvodu Javorina Ing. Slivinského mali účastníci seminára možnosť vidieť to, ako lesné porasty reagujú na ochranu prírody tzv. bezzásahovým režimom. Postupné odumieranie samotných smrečín, ktoré sa formovali v Javorovej doline a Zadných meďodoloch a ich okolí až na exponovaných stanovištiach, ešte totiž nie je to najhoršie. Postupne tu naozaj môže vzniknúť ďalší živý zelený les, ktorý ale najprv prejde fázou iniciálnou, kde budú hlavne dreviny, ktoré pripravia podmienky pre novú generáciu smrekov - ak ešte bude mať z čoho vzniknúť. Jarabiny, javory, brezy a vŕby splnia svoju úlohu a pokiaľ bude v okolí ešte rodiaci smrek, môžeme veriť, že obnova smrečín nastane. Bude to síce trvať niekoľko mnoho desaťročí, ale šanca za normálnych okolností tu naozaj je. Horšie je to však na spomínaných exponovaných stanovištiach, na strmých svahoch, takmer na hornej hranici lesa. Tu sa totiž situácia dramaticky mení a splavovanie vývratmi narušenej tenkej vrstvy pôdy až na materskú horninu nedáva svetlé vyhliadky pre najbližšie storočia, že by tam mohli rásť nejaké dreviny vôbec, nie to ešte pôvodné smreky a limby. Práve to je jeden z hrozivých úkazov bezzásahovej ochrany prírody, pričom naše dobré príklady nikto nechce brať na zreteľ. Do doby platnosti zákona o ochrane prírody a krajiny č.543/2002 Z.z. totiž lesníci uplatňovali aktívnu ochranu lesa proti podkôrnemu hmyzu aj v týchto lokalitách. Na prezentovaných grafoch a obrázkoch bolo vidieť, ako po kalamite, ktorá sa spracovala, nastal úbytok podkôrnikovej kalamity až tak, že bol priestor aj na výchovu porastov a príprava na ich obnovu. Žiaľ, ďalšiu kalamitu už lesníci nemali možnosť spracovávať a dôsledok sa dostavil. Premnoženie lykožrútov a postupné odumieranie už aj tých najpôvodnejších smrečín aj s borovicou limbou, rozrastajúca sa erózia pôdy a v prípade prívalových dažďov splachovanie pôdy v úžľabinách a odkrývanie materskej horniny nedáva predpoklad na teoretické vízie o obnove lesa samovývojom. Teda aspoň nie pre najbližšie generácie našich potomkov a budeme veľmi radi, ak si týmto spôsobom „nevybudujeme“ chorvátske holé pohoria. A ešte jeden dôležitý argument. Mladé smreky, ktoré dnes môžeme vidieť na okrajoch rozsiahlych plôch suchých smrekov, pochádzajú z obdobia, kedy sa aktívne vyhľadávali chrobačiare, tieto sa z porastu včas vyberali, následne sa odkôrňovali. V preriedenom lese vznikali podmienky na prirodzenú obnovu smreka, ktorá sa aj dostavila. Preto ak dnes niekto trasie smriečkom, že však predsa prirodzené zmladenie na kalamitiskách je, nech si len spočíta prasleny. Jednoduchou matematikou zistí, že smreky sú staršie. Naopak, tam kde došlo k rýchlemu odumretiu rozsiahlych plôch smrečín, tam prirodzené zmladenie chýba a neviem si predstaviť, odkiaľ by tam nalietlo. Aj dolet smrekového semena má totiž svoje limity.
Názorná ukážka na sérii časových snímok toho istého územia, ukážky priamo v okolí Javorovej doliny a skutočnosti vysvetlené na konkrétnych lokalitách snáď dajú kolegom dostatočne silné argumenty, aby vedeli v diskusiách s rôznymi nárokovými skupinami, ktoré o lese radi a „fundovane“ rozprávajú, obhájiť naše rokmi overené postupy. A že sa drevo z kalamity predáva? No má to svoju logiku. Už Mária Terézia si uvedomila, že drevo je obnoviteľná surovina, ktorá pri vhodnej starostlivosti môže prinášať úžitok nepretržite. Na obnovu však treba prácu ľudí, ktorú treba zaplatiť. Veď ešte aj dnes je množstvo výrobkov dennej potreby z dreva. Preto skúste si hneď teraz predstaviť miestnosť, v ktorej si čítate tieto riadky, bez všetkého, čo má niečo spoločné s drevom. Pridajme k tomu ešte všetko, čo je na báze ropy, ktorá je voči prírode ďaleko nepriateľskejšia ako lesné hospodárenie. A čo nám zostane?
Neúcta k práci generácii lesníkov je až dehonestujúca, keď sa tisícky kubíkov dreva nechajú znehodnotiť aj v lokalitách, ktoré by to vôbec nemuseli byť. No a tu by sme mohli pokračovať v širších súvislostiach - o vidieku a zamestnávaní ľudí na ňom, koľko pracovných miest je v lesnom hospodárstve a v drevospracujúcom priemysle. Pritom sú to odvetvia, ktoré sú ekonomicky efektívne, bez nárokov na verejné financie. Ale koľko peňazí nás stojí ochrana prírody, hlavne tá nezmyselná? To je naozaj na uváženie, či sme až taká bohatá krajina. Stačí si len spomenúť, kto boli prví ochrancovia prírody. Boli to lesníci, ktorí si sami uvedomovali prírodné bohatstvá a vyhlasovali prvé rezervácie, národné parky, chránené krajinné oblasti. Ale nie za účelom experimentovania a hazardovania s hodnotami. Dnes tlak na zvyšovanie rozlohy bezzásahových území a snaha o vytvorenie „divočiny“ je len propaganda a ťahanie peňazí na „nič nerobenie“. Stačí sa totiž pozrieť na mapu Slovenska a zistiť, ako ďaleko je jedna obec od druhej aj v tých najodľahlejších lokalitách. Nech to počítame na desať - dvadsať kilometrov, aj tak je to malé územie na takéto ciele. Pritom okolie obcí je tak či tak ľudskou činnosťou atakované, čiže zas len menšie a menšie územie „divočiny“. Príklad amerických národných parkov je ilúzia na Slovensku nerealizovateľná. Ale to sú naozaj širšie súvislosti, o ktoré pri tomto seminári nešlo. Takže o tom niekedy nabudúce. Nateraz mi podľa reakcií zúčastnených ostáva veriť, že zámer seminára sa podarilo naplniť a že sa stretneme pri nejakej ďalšej zmysluplnej lesníckej akcii.
Ing. Igor Viszlai, predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica
foto Ing. Rafanides, Ing. Kudrna
Duálny systém vzdelávania sa plne dotýka aj lesníctva  8.8.2017
Les prináša úžitok každému z nás. Pustime doň iba kvalifikovaných ľudí...
Aj týmito slovami hovorca SLsK Mgr. Hančinský oboznámil bližšie a zrozumiteľnou formou so systémom duálneho vzdelávania v lesníctve. Použil na to niekoľko odkazov, ktoré vám tu ponúkame:

- rozhovor s lesníkom
- lesnícke školstvo aktuálne
- o lesníctve na facebooku

Prečítajte si tiež Stanovisko Gemerského regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov k tlačovej správe Ministerstva ŽP SR tu.
Cena Jozefa Dekreta Matejovie za rok 2017 udelená - Ing. Lukáš Hraško
foto Boris Pekarovič
prehľad udelených Cien J.D.M. podľa rokov