Slovak forestry chamber
Archív 2015
XVII. stretnutie žien - lesníčiek - Zemplín  20.-23.8.2015
Je náročné písať lesníkovi - chlapovi o stretnutí žien lesníčiek, je náročné oslobodiť sa od určitej miery závisti a prijať „porážku“ od
žien, že aj v tak malom počte, medzi nami lesníkmi, dokážu sa už sedemnásť rokov pravidelne stretávať. Stretávajú sa stále v inom
kúte Slovenska, v iných prírodných, lesníckych, kultúrnych a historických podmienkach v poslednej dekáde augusta. Tak ako všetky
ženy, aj lesníčky zápasia s problémom, kam umiestniť školopovinné deti počas prázdnin a kto bude variť, prať a žehliť manželovi počas
stretnutia. Takto sa účastníkmi stretnutí stávajú aj školopovinné detí týchto žien a manželia, ktorí nezvládnu štvordňové odlúčenie od
manželky. Medzi takýchto manželov už patrím 5 rokov aj ja a znovu pred nimi skladám svoj lesnícky klobúk.
Klub žien lesníčiek pracuje  pri Slovenskej lesníckej komore a ich stretnutie je už dlhodobo v pláne aktivít komory. Miesto konania
nasledujúceho stretnutia sa odhlasuje na schôdzi klubu lesníčiek, na tom predchádzajúcom stretnutí.
Organizáciou tohtoročného stretnutia bola poverená Oblastná lesnícka komora Košice, so sídlom v Sobranciach, ktorá svojou
pôsobnosťou prekrýva „celý Východ“, Košický a Prešovský samosprávny kraj. Samozrejme, že prvé návrhy na miesto stretnutia padali
na naše veľhory Tatry, ale paradoxne dievčatá zo západnej časti Slovenska prejavili záujem o ďaleký Východ - Zemplín.
Tak bolo „vsjo jasno“, vzhľadom na bydlisko predsedníčky oblastnej lesníckej komory Košice Berty Staškovej, vzhľadom na sídlo tejto
oblastnej komory sa hlavnou organizátorkou tohtoročného stretnutia stala práve ona a ja som mal tú česť stáť aj pri organizácii
stretnutia po jej boku.
Organizačný tím začal aktívne pracovať a predstavy o konkrétnom mieste, programe a ďalších stovkách „drobnosti“ sa rodili v hlavách
organizátorov. Predchádzajúci ročník na Beňuši, vzhľadom na počet zúčastnených (takmer 80), nám spôsoboval najväčšie bolenie hláv.
Nebolo jednoduché vytipovať objekt, kde by sa dal takýto počet umiestniť na stravu a ubytovanie. Lesnícka chata na Morskom oku, s
kapacitou 30 osôb, v nádhernom prostredí, sa stala takto len jednou zo zastávok.
Ale riešenie prišlo rýchlo, „vygúglili“ sme objekt bývalej vojenskej zotavovne, dnes známy ako hotel Granit, ako súčasť Horeza a.s. S
pani prevádzkarkou, vášnivou poľovníčkou, našli ženy spoločnú reč. Začiatkom prázdnin už nabrala svoje kontúry pozvánka, návratka a
program stretnutia. Odkomunikovali sme všetko aj s hlavnými spoluorganizátormi, štátnym podnikom Lesmi SR, odštepným závodom
Sobrance, do pôsobnosti ktorého bol umiestnený celý program stretnutia, oslovili sme sponzorov a po konečných kalkuláciách sme
rozdistribuovali pozvánky s návratkou. Už sme len netrpezlivo čakali na návratky. Dlho sme tŕpli, či sa bude chcieť dievčatám tak
ďaleko cestovať, ale keď počet prihlásených dovŕšil číslo 50, tak hoci sme aj predpokladali, že na Východ neprídu niektorí vzdialenejší,
či starší ..., padol povestný kameň zo srdca...
Vrcholili prípravy, dolaďovali sa detaily a konečne nastal deň D, 20.8.2015, popoludní sa stretli organizátorky a pripravili na recepcii
hotela všetko potrebné pre príchod hostí. Okrem prezenčky, taštičky s informačnými materiálmi (mimo iného aj kuchárska knižka -
Recepty Zemplína ...), novinkou bola aj pestrofarebná šatka, s logom komory, ktorá tvorila ozdobu všetkých zúčastnených počas celého
stretnutia. Stretnutie bolo posadené do termínu 20.8. až 23.8. 2015.
Je veľká škoda, že na časť programu, ktorá bola aj v slogane stretnutia „Lesníctvo máme v krvi“, dobrovoľné darovanie krvi v mobilnej
transfúznej jednotke, sa neprihlásil dostatočný počet účastníčok. Keby sa to stalo u nás chlapov, lesníkov, tak pochopím, že popoludní
už nemôže darovať každý... Takto sa program stretnutia začal napĺňať Slávnostným otvorením XVII. Stretnutia lesníčiek pri zvuku
slávnostných tónov lesníc. Po úvodnom uvítacom slove predsedníčky Oblastnej lesníckej komory nasledovalo privítanie riaditeľom OZ
Sobrance Ing. Petrom Pšakom, predsedníčkou Klubu žien Ing. Máriou Biesovou a moja prezentácia hosťujúceho OZ.
Po dlhej ceste dobre padla slávnostná večera, ktorá už niesla znaky zemplínskej kuchyne, so slivovicou od starostu obce Malé Trakany.
Úvodný večer zavŕšila schôdza Klubu žien lesníčiek na netypickom mieste v Thermalparku Šírava. Po 20. hodine sme už osadenstvo
jedného z vonkajších termálnych bazénov tvorili len my. Predsedníčka klubu otvorila rokovanie, predniesla program a mne utkvel v
pamäti len jeden bod a to hlasovanie o mieste konania ďalšieho ročníka, ktoré bolo odhlasované netradične nohami a to jednomyseľne -
TANAP.
Unavené, oslabené termálnou vodou, pokračovali dievčatá neformálne v najdôležitejšom bode celého stretnutia, ktorým bola výmena
akýchkoľvek informácií, pri rôznych špecialitkách z kuchýň žienok, pri troške vínka a iných (aj domácich) výrobkov, v malej
spoločenskej miestnosti hotela. Potom sa mnohé potešili výhľadmi, paradoxne z oboch strán hotela, na Zemplínsku Šíravu, čo mnohým
pripomínalo Chorvátske more. A tak ako v Chorvátsku, aj na Šírave zrazu zazneli „príjemné“ zvuky letnej dovolenkovej diskotéky.
Ráno, 21.8. sa počasie dostavilo podľa našej objednávky a stretli sme sa pri raňajkách v jedálni hotela. Tam asi všetkých šokovala
prítomnosť mladých ukrajinských mužov, rôznym rozsahom poranených nezmyslenou vojnou, ktorí si v priestoroch hotela doliečovali
zranenia na tele i na duši. Práve v takýchto chvíľach si uvedomíme, čo je tou najdôležitejšou hodnotou v našom živote...
Čas je neúprosný a tlačí nás do pripraveného autobusu, ktorý nás vezie do prvého cieľa tohto dňa, zo Šíravy, cez Michalovce do
Pavloviec nad Uhom. Priamo v topoľových porastoch nás už očakávajú zamestnanci LS Porúbka pod vedením vedúceho LS Ing. Štefana
Staška. Krátke predstavenie oboch strán a nasleduje exkurzia po topoľových porastoch, pri ktorých sa OZ Sobrance vrátil k osvedčenej
celoplošnej príprave pôdy, s trochu zmenenou technológiou, kde sa šetrnejšie zaobchádza s kvalitnou zeminou na povrchu a odstránia
sa len pne a zvyšky po ťažbe. Po navŕtaní jám prichádza zalesňovanie s kvalitným sadbovým materiálom, ktorý je dopestovaný v
škôlkarskom stredisku Sobranecké Kúpele. Výsledok je jasný, zalesňovanie týmto spôsobom je v konečnom dôsledku (po zabezpečenie
porastu) lacnejšie o cca 3 tis. €/ha oproti zalesňovaniu bez celoplošnej prípravy pôdy. Návrat k miestu prvého kontaktu, kde už je
pripravené občerstvenie, počas ktorého prebieha živá diskusia, podrobnejšie predstavenie LS Porúbka, ktorej katastrálna výmera sa
približuje k 100 tis. ha. Pracovníkom LS Porúbka je aj predseda odborov pri OZ Silvester Romanec, ktorý veľmi pútavo a zábavne
podáva informácie o práci odborov pri OZ Sobrance. Po krátkom presune, k jedinému služobnému bytu OZ Sobrance, k hájenke
Pavlovce nad Uhom, pokračuje program informáciou o živote lesníka na južnom Zemplíne. Vedúci LO Pavlovce Ing. Ján Vasiľ už
otvorene informuje o slastiach a hlavne o strastiach práce lesníka na tomto LO. Totiž takmer po dvoch rokoch odchádza do manželkinho
rodiska pri Martine,  nie k lesníctvu ... Čo viac k tomu dodať, keď za posledných dvadsať rokov je „pobyt“ lesníka na tomto LO v
priemere 1,5 roka. Už roky OZ Sobrance presadzuje iný prístup k lesným obvodom, ktoré sú rozptýlené na obrovskej výmere katastra, s
mnohými problémami a špecifikami, o ktorých sa tým „typickým“ horárom ani nesníva. Poďakovanie, rozlúčka a rýchly presun. Obed a
nasleduje ďalší odborný program na LS Remetské Hámre, vo zvernici Karná.
Tu ženičky privítal vedúci LS Ing. Igor Nemec a poľovný referent OZ Ing. Matúš Hanko. Predstavili najnovšiu pýchu OZ, ktorou je
aktuálne chata Karná a samozrejme podali všetky dostupné informácie o zvernici, v ktorej sa toto zariadenie nachádza. Po krátkom
občerstvení pokračuje odborný program do Remetských Hámrov, kde lesným žienkam predstavujeme významné lesnícke miesto, bývalá
Stredná lesnícka škola (po požiari v päťdesiatych rokoch minulého stračia, len jej torzo) . Prehliadka pokračuje k sídlu LS Remetské
Hámre, ktoré sa nachádza v historickej budove v minulosti patriacej rodu Széchenyiovcov. Spoločné foto, pred krásnou budovou a
presun do srdca Karpatských bukových pralesov zapísaných do Zoznamu prírodného dedičstva UNESCO. Tu podávame  lesníčkam
informácie o celej problematike tohto, v tomto čase veľmi horúceho, problému. Od roku 2007 má naša republika veľmi vážne
medzinárodné záväzky, ktoré by po prvej etape zapísania do zoznamu svetového prírodného dedičstva, mali pokračovať už reálnym
vyznačením v teréne a reálnym dodržiavaním manažmentových opatrení v tomto území. Problém je ale v tom, že len časť
deklarovaného územia zodpovedá stanoveným kritériám a že celá problematika Karpatských bukových pralesov nebola prerokovaná a
odsúhlasená s vlastníkmi pozemkov a miestnou samosprávou. Určite chceme pred svetom ukázať jedinečnosť týchto lesných porastov,
ale nechceme turistov klamať o skutočnom rozsahu týchto jedinečných prírodno- historických lesných ekosystémov.
Ďalším významným lesníckym miestom, ktoré sme predstavili, je jedinečná stavba na brehu jazera Morské oko, ktorou je Kaštielik
Morské oko, stavba postavená začiatkom minulého storočia grófom Széchenyim. Objekt je kultúrnou pamiatkou a slúži ako poľovnícko-
rekreačné ubytovacie zariadenie Lesov SR. Pri tomto objekte (momentálne v rekonštrukcii) privítala účastníčky samotná grófka Gladys
Vanderbild Széchenyi (dobovo oblečená pani učiteľka Mgr. Marienka Kasičová) informáciami o histórii a poslaní tohto objektu. Po
spoločnej foto pokračuje ďalší odborný program.
Po krátkom presune predstavujeme lesnícky náučný chodník Morské oko, ktorý je odbočkou od ochranárskeho náučného chodníka okolo
celého jazera a je zameraný na lesnícku históriu celého okolia, na predstavenie fauny a fluóry územia, na činnosť v oblasti starostlivosti
o zver a poľovníctva, na predstavenie vývoja ťažbovo-približovacích technológií a lesných železničiek .... Mimo veľkého záujmu turistov
je chodník často využívaný aj na aktivity lesnej pedagogiky.
Pokračujeme predstavením ďalšieho ubytovacieho objektu Lesov SR, ktorým je chata Morské oko, postavená v 50-tych rokoch minulého
storočia, s kapacitou 30 lôžok a nasleduje predstavenie pomyselnej perly Vihorlatských vrchov, samotného jazera Morské oko, ktoré je
srdcom NPR s rovnakým názvom.
Po pestrom odbornom programe už na ženy - lesníčky netrpezlivo čaká lesnícke halali a horárska hostina, ktorá je organizovaná na
chate vo Zvernici Karná. Neformálne vzniknutý lesnícky spevácky zbor pri OZ Sobrance privítal všetkých typickými domácimi a
lesníckymi piesňami na terase chaty. V samotnej chate a jej okolí už usilovne pripravovali rôzne lesnícke a miestne špeciality lesníci OZ
Sobrance. Akosi prirodzene vhupla do celého programu harmonika a počas ochutnávania lesníckych špecialít, už spoločne s lesníkmi, si
žienky lesníčky precvičovali svoje hlasivky. Dobrú zábavu „pokazil“ šofér autobusu, ktorý kvôli povinnej prestávke musel odstaviť
autobus o 23.00 hod. do garáže.
Od prehliadky zvernice Karná je účastníkom stretnutia aj predseda slovenských lesníckych odborov Ing. Jozef Minárik, ktorý je
zamestnancom OZ Košice.
V sobotu sa opakuje ranný rituál pri raňajkách a pokračujeme autobusom na LS Slanec, ktorá je od miesta ubytovania vzdialená cca 50
km juhozápadne. Vedúci LS Slanec Ing. Pavol Jakab, s kolegami z LS, nás už netrpezlivo očakáva pred Infocentrom a múzeom v Slanci,
kde nám odborný sprievodca predstavuje bohatú históriu Slanca a okolia, ktorá je veľmi úzko spätá s lesníctvom a poľovníctvom. Po
veľmi intenzívnych dúškoch histórie už pokračujeme k ďalšiemu odbornému programu, k škodám zverou. Praktické ukážky a odborný
výklad, pri ktorom prebiehala bohatá diskusia o príčinách a dôsledkoch týchto škôd, ktoré LS eviduje na stovkách hektárov porastov
rôzneho veku,  ako aj o možnostiach aktívnej ochrany porastov.
Diskusia sa postupne presunula na chatu Karolka, kde pri sladkom občerstvení, podáva zaujímavé informácie o kauze Slanské lesy
vedúci LS, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou boja o majetok štátu.
Čas je zas neúprosným vedúcim a presúvame sa na ďalšie miesto nášho programu. Byť vo Vatikáne a nevidieť pápeža je takou istou
chybou, ako byť na Zemplíne a nenavštíviť Tokaj. V objekte rodinnej firmy  J.& J. Ostrožovič absolvujeme profesionálne privítanie,
chutný obed a nezabudnuteľnú degustáciu Tokajských vín, 13 metrov pod rodnou zemou. Nasledoval nákup chutných vín a rôznych
produktov pochádzajúcich z viníc a záhrad tohto regiónu.
Naša cesta pokračuje, do Trebišova, kde cieľom je miestne múzeum a park. Počas presunu, aj nás domácich, prekvapil svojimi
encyklopedickými vedomosťami o celom regióne technik LS Slanec Ing. Peter Novikmec, ktorý bol perfektným sprievodcom aj v
Trebišovskom parku. Historické expozície múzea, hrobka rodu Andássyovcov a samotný park je ďalším zdrojom historických informácií
o tomto regióne.
Po návrate do hotela Granit na Zemplínskej šírave nás očakáva slávnostná (už rozlúčková) večera. „Trochu“ zemplínskych špecialít, nie
celkom vydarený muzikant, ale tak ako vždy, dobrá nálada a zábava, ktorá je pre toto zoskupenie žien už roky typická, nás pomaly
vedie k záverečnému dňu stretnutia.
Za organizátorov musím priznať, že sme už neočakávali veľký záujem o program záverečného dňa. Predpokladali sme, že v nedeľu sa už
budú všetky lesníčky ponáhľať domov. Ale doma nechali poriadnych manželov, ktorí sa o všetko postarajú a tak na naše milé
prekvapenie sa väčšina žienok ešte plavila loďou po Zemplínskej šírave a potom ešte navštívili Vinianske jazero a Viniansky hrad, z
ktorého bol nádherný výhľad na celý región, ktorý počas predchádzajúcich dní bol hostiteľom žien, ktoré svoj pracovný život zasvätili
povolaniu nie veľmi typickému pre nežné pohlavie, ale napriek tomu sú veľmi často príkladom húževnatosti, vytrvalosti a odbornosti pre
nás chlapov lesníkov, čoho jasným dôkazom bolo aj XVII. stretnutie žien lesníčiek Zemplín 2015.
Skončilo stretnutie na Zemplíne a myšlienkami už mnohé putujú Tatrami. Ako ich mám tu česť  už päť rokov spoznávať, tak už
spriadajú nitky budúcoročného programu, aby bol zaujímavejší, pestrejší a lepší ako ten predchádzajúci, tak ako je pre toto zoskupenie
lesníčiek typické.
                                                                                         Ing. Jozef  Staško
Slovenská  lesnícka komora pre svojich členov v dňoch 8. a  9. októbra 2015 zorganizovala študijnú cestu do Maďarska a to  návštevu 
Neziderského  národného parku  v Sarróde a  Západomaďarskej univerzity v Šoproni, súčasťou ktorej je aj Lesnícka fakulta,
pokračovateľka banskoštiavnickej Baníckej a lesníckej akadémie, ako aj Školský lesný podnik  ( TAEG, R.t. ).
Keďže odchod zo Zvolena bol v skorých ranných hodinách, „cezpoľní“ účastníci, ktorí si neobjednali nocľah vo Zvolene, si museli
privstať, niektorí aj o 3,oo hod. ráno. 
Zvítanie v autobuse bolo spontánne a typicky slovenské - kalíškom drienkovice. Tento „pozdrav“ nám z Východného Slovenska priniesli
Staškovci. Nakoľko nás čakala dlhá cesta, nikto sa nezdržiaval a vyštartovali sme načas. Cestou do Maďarska k nám pristúpili  kolegyne
a kolegovia z bratislavskej oblastnej lesníckej komory, ako aj pán poslanec Ing. Tibor Lebocký, PhD., ktorý sa nám venoval celé dva dni
a robil nám tlmočníka .
Privítanie v Maďarsku, v prezentačnom centre Fertő-Hanság_Nemzeti  Park Igazgatóság  Sarród, pánmi Dr. Jámborom Lászlóm -
generálnym riaditeľom TAEG, R.t. a jeho námestníkom Bozkom  Józsefom  bolo veľmi srdečné. Oboznámili nás s našim dvojdňovým
programom a formou prezentácie nám predstavili Neziderský národný park.
Je  to stepný národný park, ktorým zároveň prechádza štátna hranica Rakúska a Maďarska, a o ktorý sa aj spoločne starajú. V roku
1993 bol vyhlásený za prírodnú rezerváciu. Vodné plochy Neziderského jazera sú porastené rozsiahlym tŕstím, lúkami a slanými
močiarmi, s prirodzenou periodicitou vysušovania a napĺňania. Vrátane „opasku" z tŕstia má Neziderské jazero dĺžku 36 km, šírku 12
km a hĺbku 1,5 m. Jeho vody sú mierne slané a v horúcom lete sa zahrejú až na teplotu 30 C. Žije tu maďarský stepný dobytok, vodné
byvoly, biele osly, „kučeravé" ošípané - mangalice - a pol tucta zriedkavých a vzácnych koní Przewalského. Ochranný val
päťkilometrového porastu z tŕstia poskytuje priestor rozličným druhom zveri. Väčšina rýb v jazere v tŕstí vychováva svojich potomkov,
napr. šťuka a sumec veľký. Tŕstie je tiež ideálnym priestorom obživy, hniezdenia i oddychu pre vtákov a žije v ňom celkom 300 druhov
vtáctva. Pri plavbe  loďkou  po Neziderskom jazere (energiu dodávajú solárne panely umiestnené na streche  loďky), sme mali možnosť
vidieť rôzne zariadenia, napr. zariadenia na odchyt diviačej zveri. A čím je  ešte  tento národný park charakteristický ? Hlavne tým, že
tu  správcovia  hospodária tradičným spôsobom. O tom sme sa presvedčili návštevou László-majora, v ktorom chovajú všetky
hospodárske zvieratá, vrátane čiernych byvolov, kôz , oviec, prasiat, hydiny a pod. na komerčné účely, na čo sú veľmi hrdí .
Večeru a nocľah sme mali zabezpečenú na statku Göbös-major, na ktorom sa nachádza aj jazdecká škola. Večerali sme spolu so
zástupcami  Maďarskej lesníckej spoločnosti na čele s p. Lászlóm Kissom,  s ktorými sme si vymenili skúsenosti s organizáciou a
aktivitami lesníckej spoločnosti a Slovenskej lesníckej komory.
Druhý deň sme strávili v meste Šoproň. Najskôr nás na pôde Lesníckej fakulty v Šoproni  privítal pán dekan  Prof. Dr. Ferenc Lakatos,
ktorý nás oboznámil s históriou a so systémom lesníckeho vysokého školstva v Maďarsku. Dozvedeli sme sa, že pri štúdiu lesníctva sa
vrátili k tradičnému inžinierskemu štúdiu. Zrušili 1. stupeň -  bakalárske štúdium -  absolventi ktorého v praxi nenachádzali uplatnenie.
Dr. Jámbor László nás informoval o organizácii štátneho lesníctva v Maďarsku , ktoré tvoria Lesné závody a.s. so 100% účasťou štátu.
Pokračovali sme návštevou časti botanickej záhrady, ktorej súčasťou je  prezentačné centrum LIGNEUM ,v ktorom sa nachádzajú
zbierky a expozície z bývalej Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici ( cca 5000 exponátov v pôvodných vitrínach ), detská
pedagogika a enviroedukácia.
Po absolvovaní výdatného obeda , ktorý bol zavŕšený tradičným dezertom  somlói - galuskami, sme sa vybrali na návštevu TAEG, R.t (
školský lesný podnik ), kde  program viedol  osobne pán Dr. Jámbor László ,generálny riaditeľ.  TAEG, R.t.  je zodpovedné za riadenie a
kontrolu činnosti lesného hospodárenia v celom rozsahu t.j. od obnovy a výchovy lesných porastov po ťažbu a spracovanie drevnej
suroviny na vlastnej píle ( spracovanie až po konštrukciu drevených domov ) . Je to samostatná organizačná jednotka nezávislá od
vysokej školy. Výsledok svojho hospodárenia neodvádza štátu, ale tento slúži na financovanie aktivít v prospech Západomaďarskej
univerzity v Šoproni, keď zabezpečujú  napr.  prax pre študentov lesníckej fakulty, detskú pedagogiku a pre mesto Šoproň starostlivosť
o prímestské rekreačné lesy.
Hospodárenie v prímestských rekreačných lesoch Šoproň nám priblížil a odborný výklad poskytol pán Flap József, vedúci, ktorý nás
poinformoval o spôsobe hospodárenia v týchto lesoch - prechod na výberkový spôsob hospodárenia,  s ukážkami v teréne.
Zaujímavosťou bolo, že na elimináciu prirodzeného zmladenia dreviny buk používajú ako pioniersku drevinu smrek, ktorý svojim
zápojom likviduje podrast buka. Neskôr tieto smrekové porasty uvoľňujú pre cieľovú drevinu, ktorou je dub.
Podvečer, pred odchodom na Slovensko nám lesničiari pripravili milý koncert na  rozlúčku.
Na záver pán Ing. Jaroslav Šulek, predseda SLsK Zvolen  - hostiteľom aj účastníkom úprimne  poďakoval a hostiteľov pozval na
návštevu slovenských  lesníkov - veď aj my sa máme čím pochváliť..
                                                                                                                        Zapísala : Ing. Kubičková - OZ Žilina
Slovenskí lesníci na návšteve u maďarských kolegov
 
 
Priateľské slovensko-nemecké vzťahy žien - lesníčiek
Znie to neuveriteľne, ale v roku 2016 to bude 20 rokov odvtedy, ako sme sa tri, dovtedy sa nepoznajúce slovenské lesníčky, vydali na
základe pozvánky od nemeckej organizácie „Frauen im Forstbereich e.V.“ (http://www.forstfrauen.de/)  na ich vtedy už 10.
stretnutie. Tam sme spoznali, že schôdzovať sa dá aj inak, ako sme boli za socializmu naučení. Nezvyklé bolo pre nás sedenie v kruhu
počas schôdze, predstavovanie sa, zapájanie sa do diskusie a mnoho iného.
Veľa sme tam od nich „odkukali“, navrhli sme im usporiadanie exkurzie do lesov Slovenska v nasledujúcom roku a začali sme rozmýšľať
o potrebe organizovať sa. Slovenská lesnícka komora v tých časoch len živorila, ale aj tak väčšina prítomných členiek na 1.stretnutí v
Betliari v roku 1999 odhlasovala organizačné začlenenie „Klubu lesníčiek“ do Slovenskej lesníckej komory. A klub existuje doteraz,
členstvo sa rozrastá a činnosť klubu oslovuje aj mužských členov SlsK- na rozdiel od nemeckej organizácie lesníčiek, ktorá absolútne
vylučuje členstvo mužov.
Organizovanie odborných exkurzií počas minimálne dvoch dní, schôdza klubu vo večerných hodinách, na ktorej sa podávajú informácie
o činnosti  za uplynulé obdobie a plány na nasledujúci rok (miesto, čas, témy odborných exkurzií v regióne - OLsK, ktorá ich
pripravuje). Zároveň oznamujeme konania podobných akcií v Nemecku a v Rakúsku. Záujemkyne sa môžu prihlásiť u mňa (Ing. Zdena
Hudecová) alebo u predsedníčky klubu. Náklady na akciu je potrebné vopred zaplatiť na účet, nemôžeme zaručiť ich preplatenie zo
strany SlsK. Účastníčky by sa mali dohovoriť po nemecky, prípadne anglicky, lebo na akciách sa netlmočí. To je aj dobre, pretože si
môžu účastníčky naučené znalosti zo školy alebo kurzu prakticky overiť a uplatniť.
V dňoch 14. - 18.10.2015 sa na stretnutí nemeckých lesníčiek vo Würzburgu zúčastnila Ing.Zdena Hudecová, Ing. Renáta Červeňanová a
Ing. Lenka Matejdesová.

Čo sme videli a počuli na 29. stretnutí spolku“ Frauen im Forstbetrieb e.V.“ ?

Mestské lesy Würzburg - osobitná starostlivosť a ochrana  roháča - najväčšieho európskeho chrobáka. Všetko o ňom, jeho potrave a
živote je zobrazené na informačnej tabuli v lese. Tiež spôsoby jeho ochrany v jednotlivých vývojových štádiách. V mestských lesoch sú
umelo vybudované „miliere“ z dreva, pilín a hliny pre nerušený niekoľkoročný vývoj lariev roháča.  Oboznámenie sa zastúpením drevín,
ich vekovou štruktúrou, členením plochy na lesnú a nelesnú, porovnanie vývoja terajšieho stavu a stavu pred 20 rokmi.
Spoločenstevný  les Kürnach - prevody etážových porastov duba (stredný les), dopĺňanie klimaticky vhodnými a perspektívnymi 
drevinami (gaštan jedlý, lieska turecká, orech). Zariadenia pre voľný čas, kolkáreň, strelnica, predaj mäsových výrobkov z diviny pre
návštevníkov.
Funkcie lesa a chránené územia - Forstbetriebe Ebrach, internacionálny význam Steigerwaldu pre biodiverzitu, na jednej ploche od 10
ha bolo napočítaných  1300 lesných druhov.
Steigerwald centrum - zažiť trvalé obhospodarovanie lesa - ponúka s doprovodom lesníkov a akciami lesnej pedagogiky pre žiakov a
rôzne cieľové skupiny podľa dohovoru celoročne.

Po návrate z lesa pokračoval program v rokovacej miestnosti na témy:
- zastúpenie žien v lesníctve, vývoj zastúpenia žien v Bavorsku a v rámci štátu
- rôzne druhy pracovného  pomeru žien, u žien vyšší počet pracovných pomerov so skráteným pracovným časom.

Informácie z krajín zahraničných hostí (Slovensko, Švédsko) ako aj jednotlivých spolkových krajín Nemecka.
Slovenské lesníčky informovali o:
- ako sme organizované na Slovensku, aké pravidelné podujatia organizujeme a kedy
- spolupráca s rakúskymi lesníčkami, ktoré sú tiež organizované vo „Forstfrauen“
O vyjadrenie k organizovaniu exkurzii výlučne pre zahraničné účastníčky,  na ktorých je účasť často problematická, sme požiadali ich
predsedníčku na základe mienky členiek.
Jej odpoveď:
O podujatiach sa budeme vzájomne informovať, pošleme v predstihu pozvánky, a kto bude mať záujem, ten sa prostredníctvom
koordinátorky vo svojej organizácii prihlási. Čiže tak, ako sme to mali zaužívané my. Reč bola aj o tom, koľko návštev sme mali my zo
zahraničia a z toho z Nemecka a koľko opačne, t.j. od nás v Nemecku. Účasť mužov na exkurziách je daná stanovami príslušnej
organizácie. Tie členky, ktoré už u nás boli, návštevu u nás odporúčali.
V záverečný deň bola prehliadka mesta Würzburg, ktoré je domovom takmer 30 000 univerzitných študentov, špeciálne na tému „Ženy
a Würzburg“.
Poznámka k aktuálnej téme: migračnú vlnu a jej prejavy v Nemecku sme pri ceste a pobyte takmer nezaznamenali, s výnimkou článkov
v dennej tlači.
Ubytovanie pre účastníčky stretnutia zabezpečili organizátorky prostredníctvom internetu (vo vzdelávacom centre pre mladých v
spoločenských otázkach) a nebolo mu čo vyčítať. Perfektná organizácia, rešpekt  a ústretovosť.
Počas trvania stretnutia bol dostatočný priestor pre nadviazanie kontaktov, ktoré budú aj naďalej pretrvávať a tým sa aj v cudzom
jazyku zdokonaľovať. To je aj jeden z faktorov skutočnosti, že sa takmer dvadsať rokov stretávame.
                                                                     
                                                                      Hudecová, Červeňanová, Matejdesová
                                                                      edit. textu: admin
V chránenom území Steigerwald Kultúrne centrum Kürnach,vedúci les. obvodu predstavuje zonáciu drevín podľa zemep.šírky Lesy mesta Würzburg,vpravo vedúci LO,vzadu "milier" pre vývoj roháča Vzdel. a inform. centrum Steigerwald sídli vo veľkoryso poňatej drevostavbe, ladiacej s okolitou prírodou