Slovak forestry chamber
Archív 2014
XX. Valné zhromaždenie SLsK, 24.4.2014 - Technická univerzita Zvolen
Odborná exkurzia OLsK Bratislava v lesoch Zalianskej župy v Maďarsku 19.-20.6.2014
Je štvrtok, 19.jún 05:30 hod a pozvoľna prichádzajú do areálu levického závodu kolegovia aj z okolitých odštepných závodov, bývalí
kolegovia t.č. už na starobnom dôchodku a kolegovia z iných lesníckych subjektov, aby sme sa spoločne vydali na cestu naprieč
celým Maďarskom. Smer našej dvojdňovej cesty je jasný, ešte v apríli tohto roku sa členovia Oblastnej lesníckej komory na jej
valnom zhromaždení dohodli, že zorganizujú odbornú exkurziu do lesov južného Maďarska. K organizačnému tímu v podobe mojej
osoby a Tomáša Čuku sme pripojili aj Laca Bakaya, bývalého riaditeľa dnes už neexistujúceho krupinského závodu, ktorý teraz svoje
lesnícke vedomosti poskytuje maďarským kolegom. Ranná „uvítačka“ nemá konca kraja, poniektorí sa stretávajú po prvýkrát.
Celým areálom sa nesie dobrá nálada, na spoločnú kopu skladáme všetko, čo sme si na cestu zabezpečili: bagety, pagáče, vodu,
prezenty pre maďarských kolegov a na večerné posedenie vínko z topoľčianskeho lesného závodu. Jednej skupinke kolegov sa nedarí
trafiť na Koháryho ulicu v Leviciach, síce mi telefonujú, no môj mobil zatiaľ zostal v kabelke v aute, pretože momentálne s
Tomášom riešime náš objednaný autobus. Je už niečo po šiestej hodine a objednaný autobus nikde. Majiteľ prepravnej firmy,
vybratej v rámci najnižšej cenovej ponuky, včera prisľúbil pristaviť autobus už ráno o 5:35 hod. V takejto situácii majú informácie
hodnotu zlata. Čo sa mohlo stať? Mobilný telefón majiteľa firmy nám nikto nezdvíha. Na internete sú pre túto firmu zverejnené iba
pevné linky, žiadne mobilné číslo. Našťastie Tomáš zistil mobilný telefón na jedného radového zamestnanca prepravcu. Ten prisľúbil,
že o 15 minút príde k závodu autobus. Podľa jeho slov bol problém v registrácii diaľničnej nálepky. Už sme to ďalej neriešili, dôležité
je že autobus prišiel a my sme sa mohli „nalodiť“. Hurá, konečne. Tajne dúfam, že toto bol jediný zádrhel a že už všetko pôjde
podľa nášho pripraveného itinerára. Príhovorom cez mikrofón v autobuse Tomáš Čuka oficiálne privítal všetkých kolegov a v skratke
sme si povedali aj zopár organizačných pokynov. Počas cesty sme sa zastavili v komárňanskej zmenárni, aby sme si zamenili eurá na
forinty. Okolo obeda už prichádzame k mestečku Letenye. Pre mnohých, ktorí  cestujú k moru je to známy pojem, v tomto mieste je
hraničný prechod do Chorvátska. Kolegovia z Maďarska nás milo vítajú a pozývajú k obedu v prekrásnom štýlovom poľovníckom
zámočku v arboréte BUDAFA pri Budafapuszte.
Zámoček bol postavený v roku 1926 pre rodinu Zichy. Po obede sa prechádzame arborétom a počúvame odborný výklad nielen o jeho
histórii, ale aj o organizačnom členení štátneho lesníctva v Maďarsku. Tak napríklad: Štátne lesy v Maďarsku boli po revolúcii
pretransformované na štátne akciové spoločnosti. Ich počet je 22, z toho sú tri lesné spoločnosti vojenské a jedna spoločnosť sú
školské lesy. Majú dvojstupňové riadenie, teda generálne riaditeľstvo a pod ním sú lesné správy, ktoré sú samostatnými účtovnými
jednotkami. Lesná správa Letenye, ktorá patrí pod spoločnosť Zalaerdö a.s. a na území ktorej sa nachádzame, má rozlohu 8.800 ha
a je v nadmorskej výške 200-650 m n.m. Vedenie lesnej správy majú na starosti riaditeľ, traja technici, jeden manipulant a tri
účtovníčky. Majú 13 lesníckych obvodov, teda 13 horárov. K tejto lesnej správe je pričlenené aj arborétum, ktoré je zahrnuté do
lesného hospodárskeho plánu ako les osobitného určenia. Arborétum s rozlohou 45 hektárov má päťdesiatročnú históriu. Je v ňom
vysadených 220 rôznych druhov cudzokrajných drevín  (130 ihličnatých a 90 listnatých druhov), veľké množstvo rôznych druhov
azaliek a rododendrónov. V ich lesných porastoch je najrozšírenejšou drevinou buk. Tvorí 40% podiel, potom dub letný a dub zimný
tvoria 26% podiel. Hrba má 15% zastúpenie, ihličnaté dreviny spolu tvoria 10% podiel a zvyšok je zastúpený v introdukovaných
drevinách. Ročná ťažba lesnej správy je 81 tisíc m3 , z toho 50 tisíc m3drevnej hmoty je z rubnej úmyselnej ťažby. Ročne zalesnia
88 ha. S maďarskými kolegami sa nelúčime, ale presúvame sa autobusom po veľmi dobrej cestnej sieti do lesných porastov, kde si
všímame „výstavkové“ zlomy. Podľa maďarských zákonov, lesníci môžu spracovať vývraty, ale na spracovanie zlomov si musia
podať žiadosť na lesný úrad, ktorý nie vždy vydá povolenie, preto niekedy zlomy zostávajú v porastoch a ďalej „rastú“. Vzniknuté
holiny po obnovnej ťažbe musia byť do troch rokov na 70% zapojené, v desiatom roku života musia mať výšku minimálne 2 metre. V
Maďarsku je rubný vek buka stanovený na 110 rokov, no na územiach NATURA je rubný vek zvýšený na 120 rokov. Obnovná doba je
len 10-15 rokov. Na tejto lesnej správe zabezpečujú ťažbovú činnosť cez dodávateľov, pestovateľskú činnosť majú zabezpečenú cez
tzv. „VPP pracovníkov“ (podobne ako u nás si niekoľko hodín v týždni musia nezamestnaní občania odpracovať ako verejne
prospešný pracovník). Verejné obstarávanie nemajú, pretože dodávatelia majú prenajatú ich približovaciu techniku, čiže lesné
prostriedky sú vo výbornom technickom stave a dodávatelia majú zaručenú stálu prácu. Poľovný revír tejto lesnej správy má 13.000
ha, je vo vlastníctve akciovej spoločnosti, predávaný je len odstrel trofejovej zveri. Jeho prevádzku zabezpečujú traja poľovní
hospodári. Ročne odstrelia 150 ks vysokej trofejovej zveri. Stav diviačej zveri je kolísavý, ročne odstrelia 600-700 ks.  Ďalší lesný
porast, ktorý nám ukazujú, chcú postupne prerobiť na výberkový les. Už v minulosti sa zanietení lesníci pokúsili cez projekty
PROSILVA prebudovávať porasty na výberkové, ale vedenie akciovej spoločnosti tomu nebolo naklonené. V tomto poraste majú
vytvorené obnovné kotlíky pre zlepšenie rastových podmienok sadeníc duba, ale buk ich aj tak prerastá. Riaditeľ správy preto
poznamenal, že okrem ochrany sadeníc duba pred zverou, musia duby chrániť aj pred bukom. Aj v Maďarsku pociťujú zmeny klímy,
letá sú suchšie. Pred 15 rokmi sa vyskytovali semenné roky buka v osemročných intervaloch, teraz sú semenné roky každé 2-3 roky.
Časté semenné roky buka znemožňujú, aby dosádzané dubové sadenice mali šancu na väčšie ujatie, bukové sadenice prerastú
dubové, zapoja sa a dub nemá šancu na prežitie. Úspechy s výsadbou duba majú len v ihličnatých smrekových porastoch. Pri smreku
takisto ako my, majú problém s lykožrútom, momentálne majú lykožrúta na ploche 1.300 ha, aj preto sa snažia smrek nahradiť
dubom. Vyťažené stromy spracujú na sortimenty priamo pri odvozných cestách, expedičné sklady v Maďarsku nemajú. Problém s
odvozom ani s odbytom drevnej hmoty nemajú. Na každom vstupe zo štátnej cesty na lesnú cestu majú osadenú uzamykaciu železnú
rampu, takže je zabezpečená aj ochrana pred krádežami dreva. Zbytky korunných častí stromov (hrúbie, nehrúbie) je po ťažbe
uložené do hromád a následne sú štiepkované, ročne je to 5.000- 6.000 m3drevnej hmoty. Okolitým obyvateľom povoľujú po ťažbe
vykonávať v porastoch samovýrobu dreva. Cena za 1 m3 dreva v samovýrobe je 6.000 HUF (cca 20€/m3 ).
Diskusii nie je konca- kraja, všetci logicky porovnávame čo je lepšie v lesníctve u nás, čo v Maďarsku. Okolo 18:00 hodiny
nastupujeme do autobusu a presúvame na ubytovňu, kde je v jedálni pre nás pripravená večera. Ubytovňa patrí pod Zalaerdö a.s. a
nachádza sa v areáli lesnej železničky v mestečku Csömödér. Celý objekt spolu s priľahlým areálom - futbalové ihrisko, ohnisko,
bufet, terasa  bol vybudovaný v roku 2011 a je určený pre ubytovanie detí v rámci práce s verejnosťou a lesnej pedagogiky. Nedá mi
nepodotknúť, že je v nej zabezpečený bezbariérový prístup pre telesne postihnutých návštevníkov. Po chutnej večeri nasleduje voľný
program. Škoda, že v spoločenskej miestnosti je veľká TV obrazovka, pretože väčšina mužského osadenstva exkurzie dáva prednosť
večernému priamemu prenosu z majstrovstiev sveta vo futbale a to zápasu medzi Uruguajom a Anglickom. Našťastie pre ženskú
časť kolektívu, nie všetci muži sú futbalisti a veľmi radi nám robia spoločnosť. Sedíme na lavičkách a debatujeme, niektorí sa
prechádzajú areálom lesnej železničky. Obzerajú si vláčiky, vozne, ale aj naštiepané palivové drevo uložené do paliet pripravené na
predaj. Jemný večerný dáždik nás premiestňuje do jedálne, kde pokračujeme v rozhovoroch a v ochutnávke donesených rôznych
pagáčikov, praclíkov, tyčiniek a koláčikov. Asi okolo polnoci sa rozchádzame do izieb.
Ráno nás zobúdza krásny slnečný deň. S kolegyňou Peťkou Jankejovou zo všetkých donesených koláčikov pripravujeme balíčky do
autobusu na cestu domov. Po raňajkách nasadáme do autobusu a presúvame sa do mestečka Lenti. Mestečko je známe najmä
svojim termálnym kúpaliskom. V budove lesnej železničky nás uvíta Gyula Rosta, generálny riaditeľ spoločnosti Zalerdö a.s. Lesná
spoločnosť obhospodaruje lesy na výmere 54.000 ha a má päť lesných správ. Ich lesná veľkoškôlka, jediná v rámci štátnych lesov v
Maďarsku, ročne vyprodukuje 10 miliónov sadeníc. Ročná ťažba lesnej akciovej spoločnosti je 400.000 m3, drevnú hmotu vyvážajú
aj do Rakúska a Slovinska. Obhospodarujú aj poľovné revíre na rozlohe 74.000 ha, pričom ich cieľom je mať menšie stavy zveri, ale
o to kvalitnejšiu trofejovú zver. Prevádzkujú i drevársku výrobu a lesnú železničku, ktorou prepravujú nielen drevo, ale aj turistov.
Celková dĺžka úzkorozchodnej železničky je 109 km. Jej prevádzka a údržba značne zaťažuje spoločnosť, ale na druhej strane
rozvíjajú v župe turizmus, čiže je aj v záujme štátu toto podporovať. Pre verejnosť sú určené dve arboréta, detské ihriská a ihriská
pre adrenalínové športy. Od roku 2012 prevádzkujú prvú lesnú školu v prírode v Maďarsku. Ročne zamestnávajú cez 400
nezamestnaných ľudí cez verejno prospešnú činnosť.
Po generálnom riaditeľovi sa slova ujal vedúci prevádzky železničky. Oboznámil nás s históriou železničky, ktorá siaha až do roku
1923. Jej majiteľom bol gróf Esterházi. V súčasnosti disponujú 1 parnou a 12 dieselovými lokomotívami. Železnička je v prevádzke
počas celého roka. Ročne po nej prepravia 30.000 m3 dreva na dva sklady- Lenti a Csömödéri, čo je 8-10% z ročnej ťažby dreva.
Prechádzame sa medzi panelmi stálej výstavy v múzeu Göcsej - poklady lesov, kde je umiestnené všetko týkajúce sa lesníctva a
náročnej práce v lese spolu so zaujímavosťami z oblasti rastlinnej ríše, poľovníctva, ale aj rodokmeňa rodu Esterházi. Celú jednu
miestnosť zaberá nainštalovaná dobová parná lokomotíva. V múzeu sa nachádza aj zariadenie prvého ropného vrtu z rokov 1921 -
1923.
Lesný „expres“ je už naštartovaný a my nastupujeme do otvorených vagónikov. Počas jazdy vláčikom upriamuje našu pozornosť na
rôzne zaujímavosti náš maďarský kolega. Pre mňa bolo zaujímavé vidieť ako vlak zastavuje pred každým vlakovým priecestím a
dáva prednosť prichádzajúcim autám, iste, tá cestná premávka nie je až taká veľká, ale aj tak v porovnaní s našou čierno balockou
železničkou to bolo pre mňa niečo nezvyčajné. Cesta vláčikom ubieha, všetci pozorujeme krásnu okolitú krajinu. 32 kilometrov
ubehlo rýchlo a my vystupujeme pri našej ubytovni. Maďarský kolega nás ešte prevedie po sklade dreva a urobí nám prehliadku
dobového železničného vagónika v štýle Orient- expres, ktorý premáva pri rôznych príležitostiach. Poďakujeme za sprevádzanie a
presúvame sa do jedálne, kde na nás čaká pripravený obed. Po ňom sa lúčime s personálom, nakladáme batožinu do kufra autobusu
a odchádzame domov na Slovensko.
Rozmýšľam, že tieto dva dni nám neskutočne rýchlo ubehli. Určite k tomu prispelo aj to, že sme sa u našich maďarských kolegov
veľmi dobre cítili, že zo strany organizátorov bolo všetko zabezpečené, a že každý jeden z nás prispel k dobrej nálade.
Na záver chcem tlmočiť vďaku účastníkov nášmu zamestnávateľovi štátnemu podniku LESY SR, ktorý nám umožnil absolvovať
exkurziu v rámci zahraničnej služobnej cesty a Slovenskej lesníckej komore, ktorá nám uhradila prepravu autobusom. Zároveň
ďakujem za poskytnutie darčekových predmetov z lesných závodov Smolenice, Levice, Topoľčianky, Prievidza a Trenčín.
                  Ing. Jana Staňová a Ing. Petra Jankejová
                  členky Oblastnej lesníckej komory Bratislava  

 
Dňa 24. apríla 2014 sa v posluchárni Technickej univerzity vo Zvolene zišli predstavitelia a členovia Slovenskej lesníckej komory na
svojom jubilejnom XX. valnom zhromaždení.
Okrem momentu okrúhleho jubilea bolo toto VZ SLsK významné najmä svojím obsahom, v ktorom majú osobitné miesto voľby do
orgánov komory.
Valné zhromaždenie otvoril a viedol Ing. František Šagát. V úvode privítal prítomných a osobitne hostí, ktorí prijali pozvanie a z
ktorých sú viacrí aj členmi SLsK :
zástupcov MP RV SR -  Ing. Štefana Adama,  Ing. Jána Mizeráka, Ing. Jozefa Dóczyho, PhD., Ing. Ivana Wolfa, CSc., Ing. Igora Mrvu
ďalej poslancov NR SR - Ing. Jána Mičovského, Ing.  Tibora Lebockého a Ing. Antonína Cicoňa,
a predstaviteľov TU vo Zvolene - rektora TU prof. Ing. Rudolfa Kropila, CSc., dekana lesníckej fakulty prof. Dr. Ing. Viliama Pichlera a
generálnych riaditeľov a riaditeľov ostatných organizácií a inštitúcií.
Delegátov a hostí VZ privítal v úvode na pôde univerzity aj rektor Technickej univerzity vo Zvolene prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc.,
ktorý konštatoval aj zlepšujúcu sa úroveň spolupráce TU - SLsK.
Po voľbe mandátovej, volebnej a  návrhovej komisie, zapisovateľa  a overovateľov zápisnice, predniesol obsiahlu správu o činnosti
komory jej predseda Ing. Jaroslav Šulek.
V diskusii vystúpili viacerí hostia a členovia komory. Okruh diskutovaných tém bol široký a je podrobne zachytený v oficiálnej
zápisnici, ktorá je dostupná u každého zo 4 predsedov Oblastných lesníckych komôr, ako aj v úrade SLsK.
Po zvolení funkcie predsedu SLsK, v ktorej delegáti potvrdili doterajšieho predsedu Ing. Jaroslava Šuleka, boli oznámené aj výsledky
volieb členov Predstavenstva a Dozornej rady SLsK. Tie budú zverejnené aj na webstránke SLsK  www.slsk.sk  v sekcii „Orgány SLsK
“.                                 
foto Boris Pekarovič
 
16. Stretnutie Klubu žien lesníčok pri SLsK 21.-24.8.2014 na Horehroní
Poďme pekne od začiatku.
Ženy lesníčky sa už po 16. krát stretli, aby si opäť po roku práce v rôznych sektoroch lesného hospodárstva vymenili poznatky, utužili
priateľstvá a pri pripravenom programe spoznali ďalšiu časť našej krásnej krajiny, tento raz  v regióne Horehronie, na území OZ Beňuš
a OZ Slovenská Ľupča. Hostí privítali riaditelia uvedených OZ, Ing.  Dušan Ramaj za OZ Beňuš a Ing. Vladimír Masica za OZ Slovenská
Ľupča na slávnostnej spoločnej večeri  v penzióne Schweintaal, v rázovitej horehronskej dedinke Braväcovo, ktorá bola naším
východiskovým bodom pri potulkách a zároveň miestom ubytovania našich hostí.
Páni riaditelia predstavili hosťom každý svoj OZ, povedali základné charakteristiky o OZ a aj problémy, s ktorými sa boríme.
Po večeri  boli premietnuté krátke filmy o jednotlivých OZ.
Už od začiatku bolo zrejmé, že program oslovil viacerých. Účasť na stretnutí bola veľká, bolo nás 68, čo je rekord  všetkých stretnutí.
Návšteva kolegýň z Nemecka je už samozrejmosťou, tentokrát sa k nám pridali ešte 2  lesníčky z Maďarskej oblasti Eger.
Vo štvrtok ráno sme začali našu odbornú exkurziu návštevou Škôlkarského strediska Drakšiar. Tu bol predsedom SLsK Ing. Jaroslavom
Šulekom slávnostne a netradične - ihličím, pokrstený  prvý kalendár klubu žien lesníčok, ktorý zachytáva okamihy stretnutí posledných
15. ročníkov. Netradičný je aj v tom, že je vytvorený na obdobie od augusta 2014-do augusta 2015, kedy sa tieto akcie konajú. Za
jeho zrod patrí poďakovanie Ing. Janke Staňovej, ktorá jeho vznik iniciovala a všetkým tým OZ, ktoré prispeli sponzorsky na jeho
vydanie .
Odborný výklad o ŠS Drakšiar a o jeho fungovaní nám podal vedúci ŠS p. Igor Leitner . Toto  ŠS ročne produkuje sadenice v objeme cca
2 mil. voľnokorenné  a 800 - 1 mil. krytokorenné, podielom 80 % ihličnaté, 20 % listnaté. Pritom 1,5 mil. semenáčikov sa pestuje vo
fóliovníkoch, zvyšok na minerálnej pôde. Celková výmera strediska  je 19,23 ha s produkčnou plochou 14,01 ha. Hlavnými odberateľmi
vypestovaných sadeníc sú OZ Beňuš, OZ Čierny Balog a OZ Slovenská Ľupča. Nemožno tu nespomenúť raritu tohto ŠS, a tou je
pestovanie čarovníkov.
Nasledovala návšteva génovej základne Drakšiar na LS Beňuš LO Maková. Doprovod a odborný výklad  nám robili vedúci LS Ing. Martin
Kovalčík, ťažbár LS Pavel Maruškin a vedúci LO Miroslav Ábel. Predmetom exkurzie bol objekt Pro Silva - Veľký Drakšiar, kde sa s
problematikou prírode blízkeho pestovania lesa na LS zaoberajú od roku 1994. Videli sme vertikálne členené lesné porasty so štyrmi
etážami a taktiež zámer a realizáciu výchovných zásahov v prerezávkach a výchovách.  Cieľom hospodárskych opatrení je dosiahnuť
štruktúru porastov, ktoré sú rôznorodé, s dostatkom náhradných kvalitných jedincov, výškovo a hrúbkovo diferencovaných s vyšším
podielom jedľovej zložky.
V popoludňajších hodinách sme sa presunuli na prvý vrchol,( bohužiaľ nevystúpili, náš program bol nabitý, veľa sme toho chceli vidieť a
počuť ) na „patrónku Horehronia“ majestátnu Kráľovu hoľu ( 1946 m n. m.), ktorá nám napriek oblačnému počasiu odkryla zo severu
výhľady na časť Vysokých Tatier a Podtatranskú kotlinu, zahliadli sme aj Spišský hrad. Z juhu sme videli napríklad Vepor, Muránsku
planinu a Muránsky hrad. Po hodinke výhľadov začali pomaly Kráľovu hoľu zahaľovať oblaky, a až tak , že nebolo vidieť vrchol televíznej
antény, keď  sme stáli pod ňou.  Ošľahaný vetrom a spokojní s krásnymi výhľadmi sme si pri malom občerstvení horúcou kávou, čajom
a polomskou štrúdľou zaspievali spoločne „na Kráľovej holi...“.  Cestou na vrchol sme mali možnosť vidieť následky vetrovej smršte
Žofia z 15.5.2014, ktorá najviac postihla územie LS Červená Skala, aj keď pôvodne bol zámer vidieť dopady vetrovej kalamity a
obnovených plôch z 19.11.2004. Po desiatich rokoch, a opäť v prvom roku platnosti PSoL príroda ukázala svoju silu a nespútaný živel 
zasiahol oblasť OZ Beňuš  pod Kráľovou hoľou opäť a v najväčšom rozsahu, a to 190 tis.m3 z 300 tis.m3 za OZ.  O aktuálnych
problémoch a aj o histórii tohto územia nás ochotne poinformoval vedúci LS Červená skala Ing. Pavol Iždinský. V roku 2004 bolo
veternou kalamitou postihnuté územie OZ Beňuš cca 4 000 ha. Za decénium 2004 - 2013 bolo na OZ Beňuš spracovaných 2 633 tis.m3
drevnej hmoty predovšetkým z tejto kalamity a jej následkov. Oproti predpisu LHP 1 369 tis.m3 to bolo prekročenie pôvodného
decenálneho etátu OZ o cca 100 %. V posledných rokoch nesie permanentne vďaka vyčíňaniu prírodných živlov  OZ Beňuš prívlastok  -
kalamitný...
Ale vráťme sa k programu nášho 16. stretnutia.
Byť na Šumiaci a nenavštíviť tu p. Mikuláša Gigaca a jeho Múzeum zvoncov a spiežovcov by bol doslova hriech, takže aj  k nemu sme
zavítali. Veľmi vrúcne nás privítal, predstavil svoju zbierku vyše 2 tisíc zvoncov rôznych typov, z rôznych kútov sveta. A aj nám
samozrejme zahral aj zaspieval: na píšťalke, na fujare, na harmonike, na zvonkohre, ktorú sám vymyslel a stvoril. Zanechal v nás
neskutočne silné spomienky a emócie. Obdivuhodný to človek, ktorý si ctí a zachováva ľudové tradície.
Naše putovanie Horehroním sa ukončilo, ako inak, ak nie zastávkou pri prameni našej druhej najdlhšej rieky Hron, ktorý meria
odtiaľto až po ústie do Dunaja v Štúrove  298 km a jeho povodie zaberá 11 % územia Slovenska. Ochutnávka pramenitej vody bola
vynikajúcim osviežením po náročnom dni.
V rámci popoludňajšieho programu zavítal medzi nás a spoločnosť nám robil aj predseda banskobystrickej oblastnej lesníckej komory
Ing. Igor Viszlai.
Večer sa konalo zasadnutie klubu žien pri SLsK a členská schôdza. Ing. Mária Biesová , predsedníčka Klubu žien,  privítala nové členky a
informovala nás o činnosti Klubu i Slovenskej lesníckej komory.
V sobotu 23.8.2014 sme navštívili hrad Ľupča v Slovenskej Ľupči  a taktiež Národnú kultúrnu pamiatku  - obec Kalište, malú osadu
učupenú hlboko v horách, vypálenú a vyvraždenú nacistami 18.marca.1945. Zanechalo to v nás silné dojmy.
V poobedňajších hodinách sobotného programu sme vystúpili (vyviezli sa lanovkou ) na druhý najvyššie položený vrch Nízkych Tatier -
Chopok, 2 024 m n .m.  Dosiahnutie druhého vrcholu bolo už na individuálnom odhodlaní a väčšina si to nenechala ujsť.  Počasie na
Chopku nebolo práve také ako na Kráľovej holi a aké by sme si všetci želali, keď vystúpime na vrchol, ale aj taká býva príroda.  Ťažké
biele mraky nám neumožnili vychutnať si tú majestátnosť, silu, výšku Chopka, a predovšetkým nás ukrátili o prekrásne vyhliadky. Na
malú chvíľu však predsa - odkryl sa Liptov a so svojou Marou. Napriek tomu sme si tento výstup vychutnali, veď niektorí z nás tu boli
prvý raz v živote.  Horúcim čajom alebo kávou sme sa občerstvili v horskej chate Kamienka. Pre lesníkov je však  pohľad zo sedačky
Kosodrevina - Srdiečko na Trangošku a okolité svahy južnej časti srdcervúci, o zodpovednosti za tento stav je možné veľa polemizovať
. Je naozaj na uváženie , že sa tu buduje jedno krásne, špičkové lyžiarske stredisko na európskej úrovni, ale je lemované lesnými
porastami devastovanými podkôrnym hmyzom...
Večer nasledoval spoločenský program kde sa pri dobrej hudbe ešte viac prehĺbili a utužili vzťahy nás, ktorí sme sa tu stretli, s
mnohými prvý raz v živote. Utvrdilo nás to v tom, že naša lesnícka komunita je silná a lesy, o ktoré sa staráme sú, a vždy boli, v
dobrých rukách, rukách profesionálov, ktorí nesmú podliehať vplyvom rozmanitých „deštrukčných“ zložiek.
Oficiálne bolo stretnutie ukončené sobotným programom, avšak  bola tu ešte  možnosť  rozšíriť svoj obzor a odborné poznatky  v
Badínskom pralese , a mnohí z nás ju využili. Takže za doprovodu p. Ing. Ivana Rybára z CHKO Poľana sme v dopoludňajších hodinách
absolvovali aj návštevu tohto pralesa. Rozkladá sa na území viac ako 30 ha a prevláda v ňom drevina buk. Badínsky prales sa stal
chráneným územím už v roku 1913 a patrí medzi najstaršie na Slovensku. Od roku 1994 je Badínsky prales národnou prírodnou
rezerváciou. Výnimočný je tým, že v oblasti sa podarilo zachovať prirodzené zloženie karpatských lesov.
Spoločné dni nášho 16. stretnutia ubehli veľmi rýchlo. Nové poznatky nás obohatili, niekde posunuli, ale predovšetkým zblížili. Verím,
že všetci, ktorí sa tohto stretnutia zúčastnili, to potvrdia  a budú naň v dobrom spomínať.
Horehronie ukrýva ešte veľa krás, pamiatok a prírodného bohatstva...Tak niekedy nabudúce...Dovidenia.
                                                                                                   Martina Kovalčíková
                                                                                                   Lesy SR, OZ Beňuš, foto Martin Kovalčík