Slovak forestry chamber
Archív 2012
Študijná cesta u poľských lesníkov pod gesciou SLsK (19.-21.9.2012)
Slovenská lesnícka komora vo Zvolene  aj v roku 2012 nadviazala na  predchádzajúci  rok a umožnila  slovenským  lesníkom  - zoznámiť
sa  s lesníckymi postupmi a zaujímavosťami  v susedných  krajinách. Po vlaňajších ukážkach  podkôrnikovej  kalamity v Kvilde v Českej
republike, na rad prišla Poľská republika. Aby  slovenskí lesníci mali možnosť nadviazať na svoje poznatky zo Šumavy a porovnávať
správanie sa lesníkov a milovníkov prírody v kalamitnom prostredí . Exkurzia  sa začala na území našej republiky vo Vysokých Tatrách 
na Lysej Poľane. Pracovníci  TANAP-u v zastúpení  pánom Ing. Jánom Slivinským - prezentovali  vývoj a dopady podkôrnikovej kalamity
vo Vysokých Tatrách. Zarezonovala  v nás skutočnosť , že lykožrútova kalamita ešte ani zďaleka nie je na ústupe - suché stromy
pribúdajú. Kalamitne premnožená populácia lykožrúta smrekového sa nezmenšuje, čo dokazujú aj monitorovacie odchyty vo
feromónových lapačoch počas tohoročného jarného rojenia . Najväčšie odchyty zaznamenali Štátne lesy TANAP-u na Zverovke v
Západných Tatrách, Podspádoch, Štrbskom Plese, Podbanskom a v Tatranskej Javorine a tak rozpad horských smrečín v Tatranskom
národnom parku sa javí ako nezvratný. Štátne lesy TANAP-u tak už dnes môžu konštatovať, že Vysoké Tatry  prichádzajú o najvzácnejší
predmet ochrany a to o pralesovité spoločenstvá, hlavne limbové smrečiny pod masívom Kriváňa, o čom svedčí  aj fotodokumentácia 
autora prezentácie - Porovnanie prístupov  v ochrane lesa 1993 - 2011. Keďže Lysá Poľana - Bielovodská dolina - je štátnou hranicou s
Poľskom, mali sme možnosť  uvidieť podkôrnikom načaté  porasty aj z druhej strany hranice, cestou do „Mekky“  Poliakov - na Morské
oko.  Je to najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách, ktoré leží vo výške 1 395 m n. m. Je ľadovcového pôvodu. Okolité štíty sa týčia do
1000 metrovej výšky  nad hladinou plesa. Od neho je výhľad na Mengusovské štíty s Veľkým Mengusovským štítom, Nižný a Vyšný Žabí
štít a hlavne Rysy, najvyšší vrchol poľských Tatier, čo nám pre veľkú hmlu nebolo dopriate. Druhý deň sme sa už venovali len tradičnej
lesníckej problematike s ukážkami v Nadleśnictwie Wisla a Nowy Targ.  Navštívili sme  Karpatskú génovú banku na Jaworzynke , kde
majú zachovaných 555 rodov Jedle bielej ( Abies alba Mill. ) a 199 rodov Buka lesného ( Fagus silvatica L. ). Absolvovali sme ukážky v
semennom poraste dreviny  SM pomiestne JD a Bk - Leśnictwo Zapowiedž, kde napr.  v roku 2009 nazbierali 930 kg šišiek. Vek porastu
je 130 rokov, priemerná prsná hrúbka d1,3 -  50 cm a priemerná výška 41 m. Zásoba na 1 ha - 550 m3. V uvedenom poraste sa od roku
2000 vykonávajú len sanitárne zásahy  (hygiena porastu). Ďalej sme navštívili ARCHÍV Smreka istebnianskeho (formou klonov -
potomstvo 13 pôvodných stromov a 34 stromov výberových. Na záver sme si prezreli zariadenie na umelý odchov hlucháňov - vrátane
prezentácie, ktoré bolo zriadené v roku 2001 vďaka grantu ministerstva životného prostredia. Jeho cieľom je umelo odchovať hluchánie
kurčatá a následne ich vypúšťať a aklimatizovať v pôvodnom biotope Beskýd (masív Baranej Góry). O úspechu celého projektu
rozhoduje aklimatizácia a percento prežívania vypustených hlucháňov vo voľnej prírode. Svedčí o ňom aj ich monitorovanie - rozšírenie
- do oblasti Veľkej Rače a Piľska na Slovensku a na Severnú Moravu. Sprievod a odborný výklad nám predniesol so svojim
neopakovateľným entuziazmom pán Mgr. Inž. Zenon Rzońca - zástupca nadleśničeho vo Wisle.  V podvečerných hodinách sme
absolvovali  návštevu rašeliniska v prírodnej rezervácii  Bór na Czerwonem.   Sprievod a odborný výklad nám predniesol pán Inž. Roman
Latoń - nadleśnici z Nového Targu. Prírodná rezervácia - rašelinisko - sa rozkladá na rozlohe 114,66 ha. Zriadené bolo v roku 1925 na
rozlohe 2 ha a v dnešnej podobe v roku 1956. Je to rašelinisko s dobre zachovaným rastlinstvom, charak-teristickým pre rašeliniská na
Podhali. Vyskytuje sa tu okrem iného  Rosnička okrúhlolistá , Borovica blatka a Sosna „drevokosa“,  t.j. kríženec sosny obyčajnej a
kosodreviny. Žije tu vretenica, salamandra  škvrnitá a kunka horská. Tento objekt slúži tiež pre účely prímestskej rekreácie a detskej
pedagogiky. Videli sme spôsob, ako sa dá skĺbiť ochrana jedinečnej prírody s „ prímestskou „ oddychovou zónou, kde návštevníci
rezervácie sa môžu pohybovať len po chodníkoch s výdrevou. Posledný deň našej exkurzie sme sa presunuli do Babiogorského národného
parku MaB - v Zawoji. Pán Inž. Joszef Omylak - riaditeľ BPN, nám so svojimi kolegami predstavil nielen Babiogorský národný park., ale
tiež predstavil ukážky zo zapojenia sa do programu -medzinárodnej siete biosférických rezervácií „Človek a biosféra“ - program
UNESCO, ako dobrý príklad dokonale zachovalého vysokohorského biomu s úplnou zonálnosťou - kde sa spájajú základné princípy
ochrany prírody a rozvoja miestneho spoločenstva, prostredníctvom patričného systému ochranných zón s rôznym stupňom obmedzenia.
Na základe smerníc Európskej únie bol tiež zaradený do siete NATURA 2000, ako biotop a zároveň aj ako vtáčie územie. Prírodná
pestrosť Babej hory je veľmi vysoká nielen v Poľskej časti, ale aj z medzinárodného hľadiska, t.j. zo slovenskej strany. Na Babej Hore
žije 167 druhov stavovcov, 7 druhov obojživelníkov, 6 druhov  plazov, 105 druhov vtákov a 47 druhov cicavcov. Pozoruhodné je tiež
rozloženie skalných vrstiev, ktoré na južnej strane prebiehajú rovnobežne a na strane severnej sú uložené kolmo. V Zawoji sme
navštívili  aj Vzdelávacie stredisko, ktoré tvorí  ZÁHRADA babohorských rastlín, kde sa nachádza napr. aj  Lazerník archangelikový ,
Rožec alpínsky  a STÁLA výstava , vrátane zážitkových ukážok aj pre zmyslovo handicapovaných ľudí.                                                         
Keďže náš lesnícky program bol „nabitý“, na turistické atrakcie nám veľa času nezostalo. Na záver exkurzie sme  nakrátko navštívili
Zakopané. Za bohatý program s prezentáciami a množstvom ukážok s trošku  iným pohľadom  na les a lesníctvo patrí naše poďakovanie 
hlavne poľským kolegom, a za pozornosť všetkým účastníkom študijnej cesty.
Elena Kubičková - OZ Žilina, foto Boris Pekarovič, Elena Kubičková
ŠL TANAP-u: Bielovodská dolina, lykožrútová skaza ŠL TANAP-u:  Bielovodská dolina Prezentácia ŠL TANAP-u v Lysej Poľane k lykožrútovej problematike Morské oko Cesta k Morskému oku
Lykožrútová skaza cestou k Morskému oku v poľských Tatrách Privítanie v Nadleśnictwe Wisla Semenný porast smreka istebnianskeho—Nadl. Wisla Umelý chov hlucháňa v Nadleśnictwe Wisla
Lesná škôlka v Nadleśnictwe Wisla 47-m smrek z iného semenného porastu v Nadleśnictwe Wisla PR Bór na Czerwonem—rašelinisko
Prezentácia v NP Babia Góra v Zawoji Rozlúčka s Poľskom v Zakopanom so zasneženými Tatrami
Exkurzia OLsK Bratislava-Protipovodňové opatrenia-OZ Trenčín 6.11.2012
 
Unikátna symbióza technického diela človeka s prírodným výtvorom alebo jednoduché protipovodňové opatrenia fungujúce už
osemdesiat rokov
Keď naši predkovia pomenúvali miesta kde žili, kde si zakladali osady, pravdepodobne sa inšpirovali znakmi charakteristickými pre
dané miesto. Hoci význam niektorých slov už zanikol, mnohým rozumieme dodnes. Ktovie, ako vznikol názov obce Haluzice? Či kvôli
väčšiemu výskytu krov, či stromov s veľkými haluzami? Možno. Na webovej stránke tejto neveľkej obce sa dočítame: „Obec Haluzice
situovaná severovýchodne v oblasti Bošáckej doliny nie je na prvý pohľad nápadná. Až po jej dôkladnej obhliadke v zložitom teréne a
spoznania jej prírodných krás, zaujímavostí a historických pamiatok návštevník zistí, že obec patrí medzi pozoruhodné miesta v
Trenčianskom kraji.“
Takým pozoruhodným miestom je dozaista  aj Haluzická prierva, ktorú sa rozhodli 6. novembra prejsť a spoznať členovia Slovenskej
lesníckej komory v rámci odbornej exkurzie. Pripravili ju pre nich Oblastná lesnícka komora Bratislava, Odštepný závod Trenčín a
firma Lesné a vodné stavby, s.r.o. Nitra. Odštepný závod Trenčín vyhlásil Haluzickú tiesňavu ešte pred rokom za Významné lesnícke
miesto a vybudoval tam aj náučný chodník. A čím je toto miesto tak lesnícky významné? Pre lepšie pochopenie si musíme objasniť
prírodné podmienky tejto strže. Tiesňava je vytvorená eróziou Haluzického potoka. V hornej časti v dolomiticko-vápencovo-flyšovom
podloží erózia postupne vyhĺbila skalnú strž, pričom jemný piesčitý materiál sa z bočných stien zosypával a pri prívalových dažďoch sa
splavoval až na úrodné pozemky susednej obce Štvrtok. Rôzne asanačné práce ešte v predošlom storočí sa minuli účinkom. Až Prof. Dr.
Ing. Leo Skatula v rokoch 1926-1927 realizoval rozsiahly projekt hradenia Haluzického potoka. Prof. Skatula bol lesník, ktorý poznal
význam pôdoochrannej a vodohospodárskej funkcie lesa. Je autorom projektu, ktorý spevnil svahy tiesňavy a zabránil ďalšiemu
odnášaniu naplavením počas povodní. Okrem technických zariadení (prehrádzky, stupne a prahy) svahy priervy stabilizoval zalesnením
terás z vŕbových plôtikov, vysadil škôlkované sadenice krov a stromov a popínavých rastlín. V roku 1963 bola tiesňava vyhlásená za
prírodnú pamiatku so 4. stupňom ochrany. V súčasnosti sa v strži Haluzického potoka nachádza šesť funkčných kamenných prehrádzok,
jeden drevený prah a sedemnásť kamenných stupňov. Všetky tieto protipovodňové opatrenia už vyše osemdesiat rokov spomaľujú
odtok dažďovej vody a tým potvrdzujú opodstatnenosť ich budovania v rámci protipovodňových opatrení. Na opravných a
rekonštrukčných prácach tohto technického diela sa podieľala firma Lesné a vodné stavby Nitra.
Ďalšou zastávkou odbornej exkurzie bola návšteva Múzea Bošáckej doliny skanzenového typu a „výrobňa“ legendárnej Bošáckej
slivovice, ktorá je ako jeden z mála tradičných slovenských výrobkov uznávaná i Európskou Úniou na základe historicky potvrdeného
miesta pôvodu. Podobne ako vžité bryndzové halušky, aj Bošácky ovocný destilát oslovuje každého svojou originalitou  a
nezameniteľnosťou.
Po tomto bohatom vzdelávacom programe čakalo na účastníkov akcie štedré pohostenie v poľovnícko-účelovom zariadení v Kočovciach.
Naše poďakovanie patrí vedeniu Odštepného závodu Trenčín, firme Lesné a vodné stavby, s.r.o. a Oblastnej lesníckej komore
Bratislava.                                                                               
Dovidenia na niektorej z ďalších akcii Slovenskej lesníckej komory.
                                                                                                    Ing. Jana Staňová, GR Banská Bystrica 
VIDEO >
 
klik - INÉ AKTIVITY R. 2012