Slovak forestry chamber
Archív 2012
Konferencia „Aktuálne otázky ochrany prírody a starostlivosti o les pri rozvoji vidieka“, Zvolen, 7.9.2012
Konferencia „Aktuálne otázky ochrany prírody a starostlivosti o les pri rozvoji vidieka“ privítala na akademickej pôde ministrov,
lesníkov, ochranárov a ekologických aktivistov
„V dôsledku rozdielnych názorov na ochranu prírody v chránených územiach sa vyostrili strety ochrancov prírody, environmentálnych
aktivistov, so zástupcami štandardných a praxou overených lesníckych postupov, do miery, ktorá neprospieva nikomu, a hlavne nie
lesu. Problematika starostlivosti o lesy v chránených územiach prešla, na základe týchto postojov, z poľa apolitickej objektívnej vedy,
na pole politické a emocionálne, čo prináša so sebou oveľa ťažšie vecné a racionálne riešenia,“ konštatoval v úvodnom príhovore
Ľubomír Jahnátek, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na konferencii s názvom „Aktuálne otázky ochrany prírody a
starostlivosti o les pri rozvoji vidieka“.
Priestory auly Technickej univerzity vo Zvolene, na základe iniciatívy Slovenskej lesníckej komory, Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR a Ministerstva životného prostredia SR, privítali na akademickej pôde rezortných ministrov, lesníkov, zástupcov
ekologických i ochranárskych mimovládnych združení a iniciatív, i neštátnych vlastníkov lesa.
Ekologická degradácia kontra „leso centrický“ pohľad, otázky aktívneho, alebo pasívneho zásahu človeka v lese - to boli zásadné témy,
ktoré rezonovali v jednotlivých referátoch a prednáškach. Rôzne porovnávacie údaje a rozdielne deklarované čísla, pozitíva i negatíva
pri zásahoch a následnom spracovaní drevnej hmoty po veterných smrštiach na Slovensku, následky enormného rozmnoženia lykožrúta,
zakladanie pralesov a vyhlasovanie nových chránených území, ich prípadný dopad na hospodárstvo a zamestnanosť ľudí v
najchudobnejších regiónoch Slovenska, i postoj súkromných vlastníkov lesa, podľa slov ministra Ľubomíra Jahnátka „potvrdili, že v
rámci širšieho celospoločenského pohľadu je potrebné objektívne rozlišovať a zhodnotiť celospoločenský záujem v lesnícko-drevárskom
sektore, v ochrane prírody, sociálnej a ekonomickej oblasti a jasne ho oddeľovať od individuálnych a skupinových záujmov, vízií a
prianí rôznych skupín bez legitimity.“
„Ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva zostavia odbornú medzirezortnú komisiu, ktorá navrhne zmeny troch kľúčových
zákonov - zákona o lesoch, o ochrane prírody a krajiny a zákona o poľovníctve,“ uviedol minister Peter Žiga. Minister Ľubomír Jahnátek
ho doplnil: „Zmena týchto zákonov, a s nimi súvisiacich nariadení a vyhlášok, je nevyhnutná, nakoľko v súčasnej podobe si doslova
odporujú."
„Je evidentná snaha o kompromis v ochrane prírody a starostlivosti o lesy v chránených územiach a je aj snaha, aby sa odstránila
dvojkoľajnosť rozhodovania," zhodnotil postoje zúčastnených po skončení konferencie rektor TU Rudolf Kropil, ktorý bol jej garantom.
Legislatívne prostredie tejto problematiky tvorí Ústava SR, Zákon NR SR č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení, Zákon NR SR č.
138/1991 Zb. z. o majetku obcí, Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, Zákon NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch,
Smernica RADY 92/43/EHS o biotopoch, Smernica o vtákoch 79/409/EEC, Program rozvoja vidieka SR 2007 -2013.
„ Ak má byť ochrana prírody efektívna, vyhlásenie chráneného územia je len prvý krok. Musí nasledovať účinná starostlivosť -
manažment územia s jasnou víziou a koncepciou, vrátane snahy o obnovu poškodených spoločenstiev či druhov,“ uviedol na konferencii
Tomáš Dražil zo Štátnej ochrany prírody SR a pokračoval: „Z pohľadu ochrany prírody nie je na mieste diskutovať o tom, či je
ponechanie lesov bez zásahu vhodné v podmienkach Slovenska, ale relevantná otázka je, kde a na akých plochách. Štát by mal jasne
deklarovať, aké chce mať chránené územia a čo od nich očakáva.“
Ako najvážnejší problém lesníctva na Slovensku vidí generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Ctibor Határ hromadné hynutie
smrečín. Jedným z prvotných dôvodov tohto problému je i zmena slovenskej legislatívy v oblasti ochrany prírody a krajiny v roku 2002,
kedy boli do nového zákona o ochrane prírody a krajiny implementované smernice EÚ. Problémom je i výstavba lesných ciest.
„Nechápem, prečo sa doteraz nepovolilo Lesom SR, a.s., vybudovať v Národnom parku Nízke Tatry nové lesné cesty a inému
obhospodarovateľovi lesa, výstavba 7 lesných ciest, či dokonca cestné spojenie na vrchol Chopku, áno. Sú v tom peniaze? Je to biznis
na úkor spoločnosti? Platí rovnosť pred zákonom aj v ochrane prírody?“ pýtal sa Ctibor Határ.
Pohľad mimovládnych organizácií (SOS Birdlife, RPS, IOP, Daphne, BROZ, VLK) prezentoval Marián Jasík. Hlavné problémy vidí v poklese
a ohrození biodiverzity a v chýbajúcej spoločensky akceptovateľnej vízii ochrany prírody: „Toto nie je o zmene zákonov, toto je o
zmene, ktorú za nás žiadny zákon neurobí.“Vo svojej prednáške deklaroval aj koľko stojí a čo prináša ochrana prírody, problémy s
financovaním prostredníctvom fondov EÚ a v závere navrhol námety pre tvorbu opatrení v územia NATURA 2000 v Programe rozvoja
vidieka na roky 2014-21, či možné riešenia a odporúčania z pohľadu ochranárov.
Podľa Milana Ovseníka z Únie regionálnych združení vlastníkov lesov Slovenska „by sa mal stanoviť verejný záujem štátu v oblasti
lesného hospodárstva, ktorý vie štát finančne zabezpečil tak, aby nebol v rozpore s legislatívou a predovšetkým dobrými mravmi, aby
neprenášal bremeno finančnej záťaže z akejkoľvek činnosti na plecia vlastníkov lesov a ostatných obyvateľov vidieka.“ Okrem potreby
zmien spomínaných zákonov apeloval aj na urýchlenie procesu odovzdávania lesov ich vlastníkom, doriešenie problému neznámych a
neprihlásených vlastníkov a urýchlenie procesu pozemkových úprav ich lepším finančným zabezpečením.
„Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody znamená súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na biotop a jeho typické druhy, a ktoré môžu ovplyvniť
jeho dlhodobé prirodzené rozšírenie, štruktúru a funkciu, aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov,“ konštatoval Michal Wiezik z FEE
TU Zvolen, ktorý hodnotil aj spôsoby biologicky efektívnej sanitárnej ťažby alebo asanácie (deštruktívna metóda) na zastavenie šírenia
premnoženia lykožrúta a biologické a biotechnické metódy regulácie podkôrneho hmyzu (nedeštruktívne metódy) pomocou bariér
feromónových lapačov, antiatraktantov, či prostredníctvom entomopatogénnych húb. Zároveň porovnal mieru degradácie ekosystémov
v porovnaní s kompaktným lesom. Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody považuje za „priaznivý”, keď jeho prirodzený areál,
rozšírenie a plocha, ktorú v tomto areáli pokrýva, sú stabilné alebo sa zväčšujú, špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre
jeho dlhodobé zachovanie, existujú a pravdepodobne budú existovať i v dohľadnej budúcnosti a stav jeho typických druhov je z hľadiska
ochrany priaznivý.
„Podľa nášho presvedčenia na zachovanie biodiverzity a priaznivého stavu území s vysokými prírodno-ochrannými hodnotami treba
rešpektovať tesný vzťah medzi prirodzenosťou lesných ekosystémov v CHÚ a ich manažmentom. Malo by platiť: čím vyššia je
prirodzenosť lesa, tým prísnejší stupeň ochrany sa môže uplatňovať a naopak, pri nižšej prirodzenosti lesa treba stupeň ochrany znížiť a
umožniť tak realizáciu ochranného a zlepšovacieho manažmentu, t. j. zabezpečiť jeho ochranu a zlepšovanie stavu lesa!“, vyhlásil
Martin Moravčík, vedúci odboru lesníckej stratégie, politiky a ekonomiky NLC vo Zvolene. „Neakceptovanie tejto axiómy, t. j.
vyhlásenie najprísnejšieho piateho stupňa ochrany v neprirodzených a zmenených smrečinách, ako napríklad v národných parkoch
Vysoké a Nízke Tatry, a na to nadväzujúce zákazy vykonávania opatrení na ich ochranu a zlepšovanie ich štruktúry, viedli k ich
degradácii a rozpadu v rozsahu, ktorý nemá obdobu v celej histórii lesníctva na Slovensku.“ Moravčík zároveň upresnil, že v zmysle
smernice IUCN (Svetového zväzu ochrany prírody), rekonštrukcie nie sú vykonateľné iba „pomocou prírodných procesov“, ale aj časovo
obmedzenými alebo trvalými zásahmi, napr. výchovou!
„Starostlivosť o les sa musí stať cielenou celospoločenskou aktivitou,“ podotkol Jaroslav Demian, primátor mesta Brezno a pokračoval:
„Slovensko a jeho regióny sú existenčne odkázané na efektívne využívanie environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu
vidieka . Pre budúcnosť rozvoja vidieka je potrebné zadefinovať východiská zo súčasného stavu, ktoré vidím v stanovení ekonomicky
únosnej ochrany prírody pre vlastníkov určením spôsobu využívania pozemkov, s cieľom trvalo udržateľného rozvoja, v duchu Ústavy SR.
Jaroslav Šulek, predseda Slovenskej lesníckej komory, ktorá bola organizátorom konferencie, apeloval vo svojom príhovore na
zodpovednosť za budúcnosť našej krajiny, takú, akú preukázal svojou činnosťou pred 200 rokmi rodák z Čierneho Balogu, jedna z
najväčších postáv slovenského lesníctva Jozef Dekrét Matejovie, ktorého životné krédo bolo: „Zachovať lesy pre budúce generácie“.
Na záver konferencie prijali jej účastníci záverečné vyhlásenie, ktoré zhrnuli do nasledujúcich bodov:
Vedenie MPaRV SR a MŽP SR konštatujú, že konferencia „Aktuálne otázky ochrany prírody a starostlivosti o les pri rozvoji vidieka“
splnila svoj cieľ, ktorým bolo pomenovanie najdôležitejších okruhov problémov v ochrane prírody pri starostlivosti o lesy v rámci
rozvoja vidieka. Oba rezorty ju považujú za začiatok konštruktívnej diskusie na hľadanie odborných riešení metodických, legislatívnych
a praktických problémov súvisiacich s obhospodarovaním a ochranou lesov.
Rezorty potvrdzujú záujem a budú podporovať pokračovanie dialógu v danej téme.
Rezorty založia spoločnú pracovnú skupinu zloženú z odborníkov zainteresovaných rezortov, ktorá bude predkladať návrhy riešení
spoločných problémov.
Pracovná skupina bude úzko spolupracovať pri vypracúvaní návrhov novelizácie legislatívy a jej zosúlaďovania (zákon o lesoch, zákon o
poľovníctve, zákon o ochrane prírody a krajiny) , pri vypracovaní návrhu metodiky a postupu na prehodnotenie sústavy chránených
území a metodiky a postupu riešenia úhrady majetkovej ujmy vyplývajúcej z obmedzení vlastníkov lesov.
Rezorty sa dohodli, že pri vyhlasovaní nových chránených území sa bude postupovať podľa spoločne odsúhlasenej metodiky a postupu na
prehodnotenie sústavy chránených území. Vyhlásenie každej novej lokality bude prerokované v Pracovnej skupine.
 
14. stretnutie žien-lesníčiek v Malej Fatre a na Kysuciach, august 2012
V posledný augustový víkend sa opäť raz stretli slovenské lesníčky na svojom už 14. Celoslovenskom stretnutí,  s medzinárodnou
účasťou,  v Národnom parku Malá Fatra a na Kysuciach.
Pripravili sme si program, ktorý bol zameraný jednak na ukážky z obnovy porastov po obrovskej kôrovcovej kalamite na Kysuciach,
ako aj esteticko - kompozičnú úpravu lesa v prímestskom prostredí mesta Žiliny , a taktiež nevynechali sme výstup na Veľký
Fatranský Kriváň , alebo Chleb .
V prvý deň  nás privítala perla Malej Fatry - Vrátna dolina, ktorá sa na štyri dni stala „ základným táborom „ nášho  stretnutia.
Účastníčky sa schádzali zo všetkých kútov Slovenska - od Moravského Sv. Jána po Košice, od mestských lesov, štátnej správy až po
pracovníčky LSR, š.p. Na toto stretnutie zavítala aj kolegyňa - lesníčka,  z nemeckého Schwerina.
Druhý deň bol venovaný Kysuciam - nielen z lesníckeho hľadiska, ale aj z hľadiska  histórie a súčasnosti .
Odštepný závod Čadca pre účastníčky stretnutia pripravil nezabudnuteľný celodenný program , ktorý začal „kôrovcovou „ kalamitou vo
Veľkom Potoku .Chronologicky  odborný výklad aj s názornými ukážkami v teréne nám predniesol vedúci lesnej správy Stará Bystrica
Ing. Ondrej Smoleň. Vedúci lesnej správy Nová Bystrica nás zase oboznámil s výstavbou a významom Vodnej nádrže Nová Bystrica,
ktorá je zásobárňou pitnej vody pre Dolné Kysuce a Žilinu.  Na záver dňa celú delegáciu si pod patronát zobral pán riaditeľ Odštepného
závodu Čadca Ing. Milan Berešík,  ktorý s nami absolvoval návštevu lesníckej technickej atrakcie - lesnú úvraťovú železničku v
Kysuckom skanzene vo Vychylovke, ako aj súčasnosť moderných Kysúc - obec Starú Bystricu,  so svojim jedinečným ASTROLABOM -
prvým slovenským orlojom, kde nám zanietený výklad a sprievodcu obcou robil pán Pavol Bartek - zástupca starostu obce.
Návratom do „ základného tábora „ pre nás denný program neskončil.  Vo večerných hodinách sme sa ešte venovali klubovej činnosti,
na ktorej bol zhodnotený rok 2011, ako aj boli stanovené priority programu Klubu žien pri SLsK Zvolen  pre nasledujúce obdobie.
Nasledujúci deň , po nočnom ochladení, nás privítalo slnečné ráno - ideálne na horskú túru. Neodolali sme pozvaniu pána Branislava
Porubčasnského , zametnanca FY OMNITRADE a.s., ktorý nás vyviedol na Veľký Fatranský Kriváň , kde nás cestou oboznámil so
spôsobom lesného hospodárenia v NP Malá Fatra. Cestou späť sme neobišli ani symbolický cintorín obetiam Malej Fatry. V
poobedňajších hodinách sme sa presunuli do obce Teplička nad Váhom, kde pán Viliam Záhumenský , predseda Lesného družstva
Dubeň , nám ukázal obnovné prvky esteticko - kompozičnej úpravy lesa v prímestskej oblasti mesta Žiliny. Podľa slov našej nemeckej
kolegyne sa takéto obnovné prvky uplatňujú na Novom Zélande a v Kanade. V Tepličke nad Váhom, vo farskom kostole,  sme si pozreli
pozostatky Žofie Bošniakovej, na múmiu ktorej bol v nedávnej minulosti spáchaný atentát.
Vo večerných hodinách sme opäť pokračovali v schôdzkovej činnosti, kde  bolo vykonané hodnotenie celej akcie s tým, že o rok sa
stretneme v Palárikove. Organizátorky, na záverečný deň nášho stretnutia, doporučili návštevu Hradu na Strečne.. Niektoré kolegyne
si nenechali ujsť ďalšiu miestnu atrakciu - kompu z Varína do Strečna , kde v posledný deň absolvovali prehliadku Strečnianskeho
hradu.
Príjemnej atmosfére nášho stretnutia prialo nielen pekné počasie, skvelé ubytovanie, ale aj príspevok pánov Cigánika, Grenčíka a
Mgr.Loderera, ktorí nám „ prilepšili“   na  cestovný lístok  kabínkovou lanovkou do  Snilovského sedla, v najatraktívnejšej časti
hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry, ako aj všetkým čo sa postarali o tento program patrí naše poďakovanie.
                                                                                   Ing. Elena Kubičková - LSR, š.p. OZ Žilina