Slovak forestry chamber
Archív 2006
8. celoslovenské stretnutie žien lesníčiek v dňoch 17. - 20.08.2006 na Poľane
„Na Poľane vlci vyjú, zavýjajú. A horári, tí beťári, vínko pijú...“ známa to pesnička, ku ktorej možno dodať, že v dňoch 17. až 20.
augusta 2006 okrem horárov - beťárov vínko na Poľane popíjali (s mierou) aj horárky, resp. ženy lesníčky. Ako každoročne, tak aj v
tomto roku sa konalo pravidelné stretnutie žien - lesníčiek , ktoré sú členkami Klubu žien lesníčiek pri Slovenskej lesníckej komore. V
tomto roku organizovala už  8. stretnutie Oblastná lesnícka komora  Banská Bystrica. Hostiteľmi stretnutia bol Odštepný závod Kriváň a
Odštepný závod Čierny Balog.
         Program podujatia bol mimoriadne bohatý a mali sme čo robiť, aby sme všetko stihli. Preto touto cestou by sme chceli
poďakovať predsedníctvu Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica za poskytnutie príspevku na autobus, ktorý sme mali k dispozícii 
na prepravu v čase nášho stretnutia.       
V piatok dopoludnia sme navštívili škôlkárske stredisko Kraje, patriace  pod OZ Semenoles. Na úvod nás privítal riaditeľ Odštepného
závodu Kriváň, Ing. Jozef Bystriansky, ktorý nám robil príjemného hostiteľa celý deň. Po ňom si slovo zobral Ing. František Indro -
vedúci Lesnej správy Poľana, ktorý nás oboznámil s hospodárskymi úlohami na tejto LS. Sprievodcu po škôlkárskom stredisku nám robil
jeho vedúci p.Peter Fekiač. Druhou našou zastávkou bolo vodné dielo Hriňovská priehrada. Veľmi pútavo nás s výstavbou a prevádzkou
tohto zariadenia sprevádzal jeho vedúci Ing. Rudolf Sýkora. Potom sme navštívili úpravovňu úžitkovej vody, kde nás sprevádzal vedúci
Ing. Juraj Hazlinger.  Máloktorá z nás navštívila zariadenie podobného charakteru a preto bola táto zastávka obzvlášť zaujímavá. Naše
putovanie po OZ Kriváň pokračovalo na LS Vígľaš, kde nás privítal vedúci LS Ing. Ján Ostrolucký. V spolupráci s poľovným špecialistom
na LS  Ing. Jánom Nôžkom nám ukázali novovybudovanú zvernicu na jeleniu zver. Neviem, či to bola náhoda, alebo perfektne
zorganizovaná akcia, ale keď sme prechádzali okolo obory, videli sme statné jedince jeleňov, ktoré stáli ako prikované, keď zbadali
toľko žien pokope. Už sme sa začali aj obávať, či nasledujúca ukážka bude tiež s jej obyvateľom, ale medvedí brloh, ktorý nám ukázali,
bol našťastie prázdny (medveď by musel byť poriadne hluchý, aby nepočul dupot toľkých lesných žienok). Potom nasledovalo krátke
občerstvenie, kde sa ukázalo, že miestni horári sú výborní kuchári. A aby ten guláš a ovčí syr nám „nepokazili postavu“, tak nás zobral
pán riaditeľ na krátku túru z Dudáša na Horský hotel Poľana, kde sme boli aj ubytované. Večer nasledovalo opekanie, ktoré nám svojou
návštevou spríjemnil predseda Slovenskej lesníckej komory Ing. Blažej Možucha.
         V sobotu nám sprievodcu robil predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica Ing. Jaroslav Šulek a zamestanci OZ Čierny
Balog  Ing. Miroslav Pepich a  Ing.Stanislav Kmec. Ukázali nám unikátnu prírodnú rezerváciu Dobročský prales. Bola to veľmi príjemná a
nádherná trojhodinová prechádzka, po ktorej nás čakalo občerstvenie, o ktoré sa nám postaral sám pán riaditeľ OZ Čierny Balog, 
Ing.Miroslav Engler, v spolupráci s  Ing. Pepichom,  vedúcim úseku lesníckej výroby. Guláš bol  výborný - ďakujeme. Sobotňajšie
popoludnie patrilo lesníckemu skanzenu vo Vydrovskej doline. To, že nám sprievodcu robil Ing. Ján Mičovský - otec skanzenu, bolo
neopakovateľným zážitkom. Asi nikto nedokáže rozprávať o jednotlivých zastávkach pútavejšie ako on. Aj touto cestou mu ďakujeme,
že si na nás urobil čas, hoci bola sobota. Lesnou železničkou sme sa  zviezli zo skanzenu do obce Čierny Balog, kde nás čakal autobus.
Po krátkej návšteve zmrzlinového stánku sme sa vrátili opäť na Poľanu. Večer sme mali opäť krátke posedenie spojené so schôdzou
klubu, kde sme prejednávali množstvo zaujímavých otázok. A nezabudli sme ani na to v úvode textu spomenuté popíjanie vínka, za
ktoré ďakujeme Ing.Jánovi Hroššovi, riaditeľovi OZ Topoľčianky.
          Po nedeľňajších raňajkách nasledovala krátka doobedňajšia túra. Po krátkej porade kam, nám miestny „horár“ a súčasne náš
sprievodca pán Ivan Kopáčik odporučil vodopád Bystré. Jeho výber bol perfektný. Po krátkom adrenalínovom zostupe po rebríkoch sa
nám naskytol úžasný pohľad na prúd padajúcej vody. A už nasledoval len obed a cesta domov.
         Budúci ročník patrí Východniarkam. Už teraz sa tešíme na určite zaujímavý program, ale aj na to, že sa spolu opäť stretneme. Ak
nás chcete spoznať, tak Vás pozývame medzi nás-ženy - lesníčky.
Ing. Mária Biesová
Ing. Darina Schwarzová
Seminár „Veterná smršť v Osrblí po 10 rokoch“ - 12.10.2006, Osrblie
Desať rokov po pamätnej prírodnej katastrofe v horehronských lesoch, ktorá najviac postihla lesné porasty v okolí obce Osrblie, sa
12.októbra 2006 uskutočnil seminár na túto tému pod hlavičkou Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica.
Priamo v centre niekdajšej pohromy - v Osrblí - sa zišli lesníci z neštátnych a štátnych subjektov lesného hospodárstva, aby sa pozreli
na to, ako sa človek a príroda v tesnej vzájomnej spolupráci dokázali po desiatich rokoch vysporiadať s extrémnou ničivou silou vetra
z 8. júla 1996.
Priami svedkovia desať minút trvajúceho vyčíňania živlu a pracovníci Odštepného závodu Čierny Balog, bezprostredne zúčastnení na
likvidácii jeho následkov, oboznámili lesníkov zo štvrtiny Slovenska so svojimi skúsenosťami, ktoré majú cenu zlata - kalamity
podobného rozsahu možno totiž, žiaľ, očakávať i v budúcnosti, pretože potvrdené globálne zmeny klímy Zeme sa prejavia a prejavujú
všade.
Prehliadka najpostihnutejších častí Lesnej správy Osrblie priamo v teréne presvedčila účastníkov seminára o tom, že lesný hospodár v
spolupráci s prírodou, ktorej práve on najlepšie rozumie, môžu rozvrátený les na niekoľko tisíc hektárových plochách vrátiť do stavu
odôvodnenej nádeje na jeho pokračovanie. To, čo pred 10 rokmi poskytovalo oku hrôzostrašný obraz skazy, je dnes opäť zelené -
nový, mladý les, vypestovaný človekom za pomoci chápania tunajšej prírody, sa vrátil na kalamitné holiny. S nemalými finančnými
prostriedkami ho lesníci z čiernobalockého závodu už začali vychovávať, aby tí po nich mali „dedičstvo otcov zachované...“.  
Memento potenciálnej ničivej sily prírodného živlu je však tu. Preto je veľmi potrebné, aby si (nielen) slovenská verejnosť
uvedomovala, že odborná, záujmom a zodpovednosťou vedená práca slovenských lesníkov je nanajvýš potrebná. Treba považovať za
pozitívum, keď si to spoločnosť uvedomuje. Treba považovať za pozitívum, keď je spoločnosť vyrozumená o falošných hlasoch
pseudoodborníkov, napádajúcich málo samých seba zviditeľňujúcich lesníkov (na ich škodu), ktorí sa za odborníkov kvalifikovali úplne
nekvalifikovane sami, samozrejme s podporou mocenských kruhov, sledujúcich zištné záujmy pod rúškom nezištnosti.
Prírodné katastrofy podobného rozsahu sa na Horehroní v minulosti vyskytovali približne raz za 50 rokov aj predtým. Nie sú však už
pamätníci týchto udalostí, ktorí by svedčili o práci lesníkov. Je na nás, aby sme v dobe nebývalého rozsahu  dokumentácie,
komunikácie a zachovávania množstva dokladov súčasnej ľudskej činnosti, zachovali v pamäti i v srdci to, čo sa udialo na Horehroní
pred desiatimi
rokmi a potom.
                                     Boris Pekarovič
 
Poľana Poľana Poľana