Slovak forestry chamber
Aktuality
 
 
19. stretnutie Klubu žien - lesníčiek, Lesy SR - OZ Prievidza, Horná Nitra  17. - 20.8.2017
Slovenská lesnícka komora ako stavovská organizácia lesníkov organizuje pre svojich členov rôzne podujatia, aby sa členovia stretli aj
v inej atmosfére, ako iba v práci. V mesiaci august sa o takéto stretnutie postaral Klub lesníčok pri Slovenskej lesníckej komore. Naše
dámy zorganizovali úžasné stretnutie a to 19. ročník stretnutia žien lesníčok Horná Nitra - OZ Prievidza 2017. Stretnutie s veľmi
zaujímavým lesníckym ale aj iným programom trvalo 4 dni. Za spomenutie určite stojí napr. sfáranie do bane Hornonitrianskeho
banského múzea, príklady hospodárenia na poddolovaných územiach práve v oblasti pôsobenia baní na LS Prievidza a v neštátnom
subjekte Spevár s.r.o. Taktiež účastníci navštívili objekty PRO SILVA na LS Duchonka. V neposlednom rade sa konali aj exkurzie po
rôznych kultúrnych pamiatkach okolia, do ZOO Bojnice,  kde sa členovia SLsK dozvedeli veľa zaujímavých informácii o jej činnosti. Klub
lesníčok v ZOO Bojnice začal prispievať aj na chov jednej zo sov zoologickej záhrady. Program bol mimoriadne bohatý a pestrý.
Ing. I. Viszlai, predseda OLsK B. Bystrica zastupoval SLsK na zasadnutí Krajskej rady pre odborné vzdelávanie a prípravu (KR OVaP)
Banskobystrického kraja, kde sa schvaľoval návrh Všeobecného záväzného nariadenia VÚC o počte tried na stredných školách na školský
rok 2018/2019. Pretože VZN schvaľujú poslanci VÚC na svojom predvolebnom zasadaní, pravdepodobne namiesto čiste odborného
pohľadu na počet tried vzniknú návrhy na doplnenie na základe regionálneho lokálpatriotizmu a v snahe zabodovať pred voľbami. To už
je ale mimo KR OVaP. Lesnícke študijné a učebné odbory sú navrhnuté podľa toho, aký je predpoklad naplnenia tried podľa škôl a tak,
aby korešpondoval aj s potrebami zamestnávateľov.
Aktuálne o Duálnom vzdelávaní 22.9.2017
 
pozvánka a program stretnutia
Lesnícka exkurzia OLsK Bratislava v Orlických horách v Českej republike 14.-16.9.2017
Lesy nás spájajú
Zemepisné názvy niektorých miest a obcí nie sú nič dlžné svojmu názvu. Ako inak, ako dažďom nás mohla privítať česká obec
Deštné v Orlických horách? Teraz mi tak napadá, aké uvítanie by bolo príznačné pre obce s názvami Rozkoš (okres Znojmo),
Nesvačily (okres Beroun) či napríklad Veltrusy (okres Mělňík)? Určite ani slovenské miestopisy nezaostávajú za vtipnými názvami
(Smilno, Pichne, Aňala). 
Ale nie o tom chcem písať. Chcem vás oboznámiť s poznatkami a faktami, ktoré sme získali na trojdňovej zahraničnej pracovnej
ceste po Orlicku.
Študijnú cestu pre nás zorganizovala Oblastná lesnícka komora Bratislava v spolupráci Slovenskej lesníckej komory a, samozrejme,
štátneho podniku Lesy SR. Program „služobky“ nám pripravili českí kolegovia- štátne lesy Českej republiky a dva súkromné
subjekty Správa Kolowratských lesů a Správa lesů a majetku Kristina Colloredo Masfeldová.
Vo štvrtok 14.septembra po príchode do ubytovacieho zariadenia- Penzión Zámeček Pádolí sme sa presunuli do terénu, kde sa nám
otvorila vľúdna krajina, na severe ohraničená zvlneným pásmom Orlických hôr, ktorá prechádza cez Bystrické hory do poľskej
Kladskej kotliny a na juhozápade je otvorená českým nížinám vytvorenými údoliami riek Tichej a Divokej Orlice. Orlické hory sú
známe lyžiarskymi strediskami. Mierne kopce popretkávané hustou sieťou turistických (najznámejšia je hrebeňovka Jirásková
stezka) a cyklistických trás sú vhodné aj pre rodiny s deťmi či pre seniorov. Prvou zastávkou našej študijnej cesty na lesnom obvode
(revíri) Deštné boli hrebeňové smrekové porasty na exponovaných stanovištiach, ktoré boli v dôsledku imisií v minulom storočí
značne poškodené. Kvôli tomu sa pristúpilo k ich predčasnej obnove. Revírnik Ing. Jiří Beran obhospodaruje 1.420 ha štátnych lesov
a 113 ha prenajatých lesov. Revír tvorí spolu 8.500 ha katastrálnej výmery a viac ako ¾ výmery sú súčasťou CHKO Orlické hory. Ročná
ťažba na lesnom obvode (revíri) sa pohybuje medzi 7.000- 10.000 m3. Náklady pestovnej činnosti sú okolo 1,2 milióna Kč (850
Kč/ha). Prvé zalesňovanie je na rozlohe cca 4-5 ha, podiel prirodzenej obnovy cca 35% , podiel opakovanej obnovy 15-20%. V revíri
sa pravidelne uskutočňujú akcie lesnej pedagogiky „Kačenčina pohádková stezka“. Typickým fenoménom celej lesnej správy sú
„zetky“. Sú to bývalé poľnohospodárske pôdy, ktoré sa zalesnili v minulom storočí po odsune sudetských Nemcov. V druhovej
skladbe týchto porastov prevláda smrek, vtrúsene smrekovec, na kamenných hrádzach, ktoré určovali hranice pozemkov javor
horský, jaseň, na podmáčaných pôdach jelša. Porasty boli sústavne poškodzované zverou a v exponovaných lokalitách sa
rozpadávajú. Lesníci pristúpili ku skráteniu rubnej a obnovnej doby. Prestávku sme si urobili pri Masarykovej chate na vrchu Šerlich
(1019 m n.m.). Postavená bola Klubom českých turistov z Hradca Králového podľa projektu brnenského architekta Bohuslava
Fuchsa v rokoch 1924-1925. Chata bola otvorená 14.9.1925 za účasti Aloisa Jiráska, českého prozaika a dramatika. Najvyšším
vrcholom Orlických hôr je Veľká Deštná s 1.115 m n. m. Na ňom plánuje obec Deštná postaviť drevenú rozhľadňu, ktorá tu v
minulosti stála, ale vplyvom počasia sa postupne rozpadla. Na ďalšom stanovišti v Orlických horách nás už čakali lesníci zo Správy
lesů Kolowratských - Ing. Martin Fojt a Ing. Ján Kejzlar. Tento lesný súkromný majetok bol prinavrátený pôvodným vlastníkom v
roku 1992. Súčasným rodovým vlastníkom majetku je Jan Egon Kolowrat Krakowský Liebsteinský, ktorý hospodári na takmer na
5.400 ha. Z ukážok práce lesníkov spomeniem premenu umelo vysadených kosodrevinových porastov na porasty s pôvodným
drevinovým zložením (smrek, buk, jedľa). Problémom monokultúr v tomto prípade smrekových, sme sa venovali aj na druhý deň
na súkromnom majetku Správa lesov Kristiny Colleredo Mansfeldová. Lesnými porastami nás sprevádzal riaditeľ Ing. Ladislav
Šimerda, PhD. Zastavili sme sa aj v ich obore, ktorá patrí medzi najstaršie v Čechách. Prvá písomná zmienka je z roku 1590. V obore
sú stáda muflóna, daniela a Jeleňa Dybowského. Obora nadväzuje na zámocký park, ktorý je súčasťou renesančného zámku
Opočno postaveného v druhej polovici 16.storočia. Jeho prehliadka bola pre nás poľovníkov o to výnimočnejšia, že na zámku sa
nachádza druhá najväčšia zbierka zbraní v Českej republike. Sú tam okrem iných aj zbrane japonských samurajov, či zbrane z celého
Orientu. Zaujímavosťou sú miniatúrne funkčné dve súbojové zbrane. Merajú 3,7 cm s kalibrom necelých troch milimetrov.
Pravdepodobne sa nimi nikto v súboji nezabil, ale sú ukážkou zručnosti puškárského majstra. Aj výrobky sklárskych majstrov je
možné obdivovať na tomto zámku. Raritné sú prípitkové veľké sklenené poháre, v rôznych objemoch, no nie raz to boli aj
päťlitrové čaše, z ktorých musel hosť pri príchode vypiť pivo. Ak to nezvládol, bol zapísaný do Knihy hanby, ktorú zaviedol Petr Vok
z Rožmberka. Po nacistickej okupácii bol zámok konfiškovaný a po roku 1945 prešiel do vlastníctva štátu. Od roku 1993 je zámok
predmetom reštitučných nárokov pôvodných vlastníkov. V roku 1982 bol v priestoroch opočianskeho zámku natočený český
detektívny film Smrt talentovaného ševce. Na ďalšom stanovišti sme mohli obdivovať majestátne jedle, rastúce v Národnej
prírodnej rezervácii Trčkov, hraničiacej s Poľskom. Sú to ukážkové 180 rokov staré porasty s autochtónnou jedľou, smrekom, bukom
a javorom horským, od roku 1982 sú chránené kvôli pralesovitému charakteru pôvodných lesných porastov. Výmera celej národnej
prírodnej rezervácie je 65,13 ha. Ing. Petr Mlynář bol našim sprievodcom v tretí deň exkurzie. Je revírnikom revíru Orlické Záhoří,
ktorý spadá podobne ako revír Deštné pod Lesnú správu Rychnov nad Kňežnou. Okrem lesného hospodárstva nám českí kolegovia
zakomponovali do programu aj miestnu históriu. Zabezpečili nám vstup do pevnosti Hanička. Hanička patrila do systému
predvojnového opevnenia budovaného v 30.rokoch minulého storočia proti vtedajšiemu rozpínajúcemu sa Nemecku. Keď sa v
roku 1933 dostal k moci Adolf Hitler a začal sa tam budovať mohutný zbrojný priemysel bolo každému jasné, že Európe hrozí vážne
nebezpečie. Zmluvy podpísané na konci prvej svetovej vojny, ktoré obmedzovali i zbrojnú výrobu boli zo strany Nemecka stále
viac porušované a nikto nepochyboval o tom, čo bude nasledovať. Vtedajšie Československo bolo jedným z najviac ohrozených
štátov, pretože nemecké obyvateľstvo v pohraničí tvorilo väčšinu obyvateľstva tejto oblasti a stále častejšie požadovalo pripojenie
k ríši. Československo bolo nepomerne menšie, než rozmáhajúce sa Nemecko, a ani v prípade mobilizácie nemohol počet
československých jednotiek odolať silám nepriateľa. Hranice s Nemeckom boli  v tom čase v dĺžke 1.545 km. Úzky a pretiahly  tvar
republiky bol v prípade útoku zo severu pre obranu nevýhodný, a preto pri tejto hranici s Nemeckom vznikol mohutný systém
železobetonových opevnení po vzoru francúzskej Maginotovej línie. Toto opevnenie malo udržať prvý nápor nepriateľa až do
príchodu spojencov, predovšetkým Francúzska a Anglicka. Na najviac ohrozenom úseku našich hraníc začali s výstavbou opevnenia
a pevností na konci roku 1935 pri Bohumíne a pokračovala úctyhodným tempom. Línia opevnenia mala kopírovať severnú hranicu
našej vtedajšej republiky. Hranicu samostatných pechotných zrubov tu malo zosilňovať aj 15 pevností, ktoré mali byť piliermi
obrany a boli budované na obzvlášť exponovaných miestach našej obrany. Do jesene roku 1938, keď väčšinu pohraničného
opevnenia po prijatí Mníchovskej dohody muselo Československo bez boja opustiť, bolo stavebne dokončených celkom len päť
pevností, medzi nimi aj Hanička. V súčasnosti je tu zriadené obecné múzeum. Do 20 až 36 metrov pod úroveň terénu sa schádza do
systému chodieb dlhých 1.500 metrov. V nich sú zabudované rôzne obslužné miestnosti napríklad na výrobu elektrickej energie z
dieselagregátov, či úpravovňa vody. Tieto priestory poskytli v rokoch 1973 autentickosť pre natočenie dvojdielneho vojnového
filmu Dni zrady (I. a II.). Vrátim sa ešte k miestu, kde sme boli ubytovaní. Zámoček Pádolí nechal v roku 1905 postaviť ako loveckú
vilu majiteľ Kvasinského panstva Vilém Konigswarter. Neskoršie prešiel zámoček spolu s kvasinským veľkostatkom do majetku Ing.
Františka Janečeka- Wanderer, jedného z dvojice zakladateľov firmy JAWA. Pôvodne sa chcel stať lekárom, ale preslávil sa ako
vynikajúci konštruktér, vynálezca, uznávaný podnikateľ. Mal prihlásených 60 patentov. Kúpil licenciu motocyklov Wanderer 500
OHV a zahájil ich výrobu pod novým názvom Jawa. V roku 1948 bol celý majetok znárodnený. Zámoček bol prerobený na ubytovňu
pre lesných robotníkov. V roku 1992 bol v reštitúcii prinavrátený dedičovi Ing. Františkovi Janečekovi mladšiemu. Od tohto roku
slúži ako penzión. V súčasnosti je prenajatý a prevádzkuje ho pani Zdenka Juříčková, ktorej rodinný prístup k nám, k jej zákazníkom
urobil veľmi dobrý dojem a viacerí sme sa zhodli, že ak sa sem vrátime, tak chceme byť znova ubytovaní v Zámočku v Pádolí. K
celkovému zhodnoteniu získaných lesníckych poznatkov sa vyjadrili aj niektorí účastníci pracovnej cesty:
Ing. Peter Gróf, ťažbár OZ Levice: „Mňa najviac oslovilo hospodárenie v štátnych lesoch ČR a porovnávanie s neštátnymi
(KOLOWRAT a Colloredo-Mansfeld) vzhľadom na rôznorodosť prírodných podmienok. Prekvapila ma pomerne nízka nadmorská
výška a drevinové zloženie. Najvyššia nadmorská výška je na Veľké Děštné  1.115 m.n.m v porovnaní napríklad s porovnateľným
Štiavnickými vrchmi, ktoré majú úplne iné drevinové zloženie. Nachádzajú  sa tu lesné vegetačné stupne (LVS) od 2. do 7. Najviac
je zastúpený 6. LVS - smrekovo bukový čo je cca 46%. 5 LVS je 38% - jedľovo bukový. Podiel drevín je na danom území 80% smreka,
1 % jedle, 15% buka, jarabina 1% a ostatné dreviny (jelša, breza, javor). Len pre porovnanie Štiavnické vrchy majú päť lesných
vegetačných stupňov, najviac je zastúpený 3. LVS. Z lesných typov je tu najviac zastúpená buková dúbrava 32%, dubové bučiny 28%
a bučiny 22%. Čo sa týka drevinového zloženia je tu 81% listnatých a 19 ihličnatých druhov. Z listnáčov je tu buk 34% a dub zimný
22%. Ďalej ma zaujala problematika škody lesnou zverou vzhľadom na vysoké stavy jelenej zveri. Tá je síce postupne znižovaná, ale
prejavuje sa tu jej časová kolísavosť (Poľská strana lesov koncom februára prestáva prikrmovať a nasleduje migrácia na českú
stranu). V neposlednom rade ma oslovila aj starostlivosť o turistické chodníky, vyhliadky, lyžiarske (bežkárske) trate, prístrešky pre
turistov. Síce lesov sa to netýka, ale ubytovanie a starostlivosť o nás ako účastníkov exkurzie bolo na profesionálnej úrovni. Taktiež
sa mi veľmi páčila návšteva zámku v Opočne, návšteva obory a návšteva pevnosti Hanička.“
Ing. Oto Tinák, dispečer dopravy a mechanizácie OZ Topoľčianky: „Mňa zaujali prevody kosodrevín. Kosodrevina sa tu osvedčila ako
dočasný variant na prečkanie nepriaznivého obdobia, aby sa zachovali mimoprodukčné funkcie lesa. Tu vidieť, že to bola akcia
celospoločenského významu, popri tom sa vybudovala kvalitná cestná sieť, ktorá je dnes bohato využívaná na rekreačné športy.
Chradnúce pôvodné smrečiny sa neponechali na samovývoj. Myslím si, že to ocení každý súčasný návštevník Orlických hôr.
Pozoruhodné z hľadiska  ochrany lesa ja aj obhospodarovanie, hlavne výchova porastov vo zvernici OPOČNO ( podsadby - finančne
náročné, no osvedčené metódy ). Zaujala ma aj práca s verejnosťou - dostatočný počet informačných tabúľ, možnosť ubytovania už 
na úrovni lesných správ, zriadené a technicky vybavené zasadačky, ktoré je možné využívať aj ako učebne za účelom výkonu lesnej
pedagogiky. Vybavenosť personálu výpočtovou technikou (tablety, v ktorých si revírnik vyhľadá okrem grafických údajov aj
ekonomické údaje- všetky doterajšie náklady v danom poraste) vybavenie každého revírnika (lesníka) služobným motorovým
vozidlom či u súkromných lesov, ale najmä u štátnych lesov.
Lukáš Jančovič, vedúci LO OZ Trenčín: „Pohostinnosť a družnosť našich kolegov spoza hraníc mi je známa už dávno, takže to ma
neprekvapilo. Ale veľmi na mňa zapôsobila lojálnosť a profesionalita u lesníkov v službách miestnych súkromných majetkov. V
dobrom im závidím, že pri svojej odbornej práci nie sú zväzovaní zbytočnou byrokraciou a svoju energiu a invenciu môžu využívať v
prospech zveľaďovania lesa. U našich kolegov z LČR ma zaujala premena a starostlivosť o porasty poškodené imisným spádom. A
nesmiem zabudnúť na skvelých ľudí na zámečku Pádolí. V drsných prírodných podmienkach nestrácajú radosť zo života. Sú milí,
priateľskí. Humor a pohostinnosť na stole dávajú hosťom každý deň. Naozaj super exkurzia!“
Ing. Michaela Lapinová, referent správy majetku a reprivatizácie OZ Levice: „Síce som vyštudovaná lesníčka, no pri mojom
pracovnom zaradení sa s prevádzkovými problémami stretávam pomenej. Preto som uvítala možnosť zúčastniť sa tejto študijnej
cesty a oboznámiť sa s lesohospodárskymi problémami aj u našich kolegov, či už v súkromných alebo štátnych lesoch. Orlické hory
mi prírodnými podmienkami pripomínali naše Vysoké Tatry, hoci výškovo na to „nedorástli“. Je to krásny kus prírody! Ako mamu
dvoch malých chlapcov, ktorí momentálne „fičia“ na vojenskej technike ma oslovila aj pevnosť Hanička spolu s ďalšími
vybudovanými bunkrami, s ktorými sme sa stretli počas exkurzie. Bolo to veľmi podnetné, je to výborný tip na letnú dovolenku
spolu s mojou rodinou.“ 
Ing. Peter Horváth, technik LS OZ Námestovo: „Po dvoch rokoch som sa opäť zúčastnil jednej zo skvelých akcií organizovaných
Slovenskou lesníckou komorou. Poznávací zájazd do Orlických hôr ma oslovil už svojim programom. Kombinácia odbornej lesníckej
časti a miestnej histórie a kultúry bola vyvážená, čiže všetkého bolo tak akurát. Čo by som rád osobne vyzdvihol je rozsah
odborných vedomostí nášho sprievodcu p. Ing. Šimerdu, riaditeľa Správy majetku a lesov Kristiny Colleredo Mansfeldová. Bolo
skvelé stretnúť človeka s takými odbornými skúsenosťami a rozhľadom priamo v lesníckej praxi. Prezentácia lesníckej tematiky
bola rovnako pútavá tak v štátnych ako aj v súkromných lesoch. Pozitívne hodnotím ich vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií.
Čo im závidím sú zdravé ihličnaté lesy bez lykožrúta. Nemenej pútavá bola aj návšteva okolitých múzeí. Majestátna zbierka zbraní
na Zámku Opočno stojí za videnie. A hoci pršalo skoro každý deň, môj zážitok zo študijnej cesty mi to vôbec nepokazilo. Už teraz sa
teším na ďalšiu akciu Slovenskej lesníckej komory, ktorej sa zúčastním.“
Ing. Peter Valek, vedúci LO OZ Žilina: „Ešte raz sa chcem poďakovať Slovenskej lesníckej komore za možnosť zúčastniť na tejto
exkurzii, ktorá vo mne zanechala hlboký dojem, a aj keď Orlické hory revírnik Jiří Beran nazýval "opičími horami", niečím mi
učarovali a zrejme sa tu ešte vrátim na výlet s mojou rodinou. A k samotnému programu: Mali sme možnosť porovnať
hospodárenie v štátnych lesoch a v dvoch rozlohou najväčších súkromných majetkoch Orlických hôr. Majetku Jana Kolowrata
Krakovského a Majetku Kristíny a Leonharda Colloredo-Mansfeldovcov. Program bol veľmi pestrý. Oboznámili nás s históriou
osídľovania a vlastníctvom, taktiež so sklárskym priemyslom, ktorý mal veľký dopad na drevinové zloženie tunajších lesov, ako aj
ich význam v obrane štátu. Na Majetku Jána Kolowrata Krakovského boli ukážky zamerané na: výchovu porastov do 40 rokov,
premeny kosodrevinových porastov na smrekové (lesa nízkeho na les vysoký), rekonštrukcie poškodených mladých lesných
porastov, na rôzne spôsoby ochrany (chemickej, mechanickej) proti lúpaniu alebo obhryzu jeleňou zverou, problém "invazívneho"
zmladzovania buka v prestárlych porastoch smreka, problém zachovania druhovej skladby materského porastu v obnovnom cieli.
Obnova lesa alebo rekonštrukcie sa tu vykonávajú systémom lesa vekových tried, maloplošným holorubom na jednu výšku porastu
s následnou umelou obnovou, oplotením celého obnovného prvku alebo chemickým ošetrením všetkých jedincov prípravkom
Stopkus. V súkromných lesoch pani Coloredo boli ukážky zamerané na: prebierkové porasty po snehových kalamitách, obnovu 160
ročných pôvodných smrekových porastov, ukážku národnej prírodnej rezervácie Trčkov, kde sú zbytky pôvodných Jedľovo-
bukových porastov. Hospodárenie tu smeruje k zlepšovaniu ekologickej stability lesných porastov a zvyšovaniu podielu pôvodných
drevín (buk, jedľa, javor horský, jaseň, jelša, lipa a brest). Každý lesný majetok (súkromné aj štátne lesy) venujú veľkú pozornosť
znižovaniu stavu (lovu) jelenej zveri. V zimnom období každý subjekt obhospodaruje prezimovacie zverničky, kde sa odchytí
takmer 90% zveri v danej lokalite, a tým sa výrazne znížia škody spôsobené zverou v zimnom období. Čo ma ešte prekvapilo, že pri
takmer 90% zastúpení SM v porastoch je podiel kalamity menej než 15%, že je možné zbierať semeno jedle aj v národnej prírodnej
rezervácií, že sa málo využíva clonná obnova pod materským porastom (podsadby, predsadby), aj keď tu prevládajú traktorové
terény a vynakladajú sa nemalé prostriedky na ochranu a výžin mladých lesných porastov. Je dobré, že sa organizujú takéto
odborno-spoznávacie akcie, lebo sú určite prínosom pre obidve strany.“
Ing. Peter Chytil, technik LS OZ Levice: „ Na stole „revírnika“ som obdivoval elektronickú priemerku, ktorú som za svojej dlhoročnej
lesníckej praxe ešte nevidel. Je to určite uľahčenie práce pri priemerkovaní stromov. Rád by som si ju vyskúšal, možno sa mi to
podarí. Veľkí dodávatelia prác si platia svojho „hajného“, ktorý má na starosti komunikáciu medzi prevádzkou a samotnými
dodávateľmi a subdodávateľmi prác. Vidím v tom najmä lepšiu koordináciu prác a časovú úsporu pre mladých začínajúcich
robotníkov v lesníckych prácach. A v neposlednom rade v dobrom závidím českým revírnikom- lesníkom, že sú všetci vybavení
novými služobnými autami, čiže od nich zamestnávateľ nevyžaduje používanie súkromného auta na služobné účely, tak ako je to u
nás.
Na záver sa chcem poďakovať českým kolegom, že pre nás pripravili odborne bohatý program, štátnemu podniku LESY SR, že nám
umožnil zúčastniť sa zahraničnej pracovnej cesty a našej stavovskej organizácii Slovenskej lesníckej komore, ktorá nám finančne
zabezpečila autobusovú dopravu. Verím, že českí kolegovia príjmu naše pozvanie a prídu do našich lesov na exkurziu. Určite sa
máme čím pochváliť.
Ing. Jana Staňová, podpredsedníčka Oblastnej lesníckej komory Bratislava 
 
SLsK diskutovala dňa 5.10.2017 s vedením MPRV SR
5.10.2017 rokovala Slovenská lesnicka komora, zastúpená Ing. Jaroslavom Šulekom, Ing. Róbertom Zlochom a Bc. Dávidom Hančinským, s pani ministerkou Ing. Gabrielou Matečnou, generálnym riaditeľom sekcie LH Ing. Petrom Kickom, o aktuálnych problémoch v LH. Okrem iných tém boli hľadané riešenia najmä v oblasti hlavných kompetencií SLsK, ďalej v oblasti štátnej správy a v neposlednom rade aj ohľadne komunikácie medzi rezortami. Jednanie formou diskusie pokladáme za konštruktívne.